Obsah článku

Ak si hobby dronista, čiže lietaš s dronom len rekreačne, inak povedané nie si profesionál a chcel by si vedieť, či môžeš lietať s dronom, ktorý má vstavanú alebo pridanú kameru, tak odpoveď nájdeš v tomto článku. 

Na úvod by som rád ozrejmil dôvod vzniku tohto článku. Chcel som ho napísať už pred pár rokmi, ale žiaľ som stále veľmi zaneprázdnený a nejak to nebola moja priorita č.1. Avšak mesiacom čo mesiacom ma táto problematika stále viac a viac znepokojovala. Dôvod môjho znepokojenia je ten, že ma proste hnevá ako média, či rôzne WEB stránky, každú chvíľu uverejňujú informácie o tom, že je v SR zakázané lietať s dronom, ktorý má kameru. Táto informácia vôbec nie je pravdivá, teda aspoň podľa môjho názoru vzhľadom na nižšie uvedené informácie, ktoré sa mi podarilo zistiť. Ďalej v článku podrobnejšie popisujem dôvod tohto môjho odvážneho tvrdenia.

Všetkých vás, ktorí čítate tento článok by som rád upozornil, že vždy sa rozhodujte podľa svojho uváženia. Myslím tým, že určite si preverte informácie, ktoré tu uvádzam, či už z dôvodu, že môžu byť neaktuálne alebo som si zozbierané informácie nesprávne vyložil. Nie som právnik, som iba laik, ktorý číta zákony, vyhlášky, nariadenia SR. Preto berte tento článok len ako informatívny. Ale aj napriek tomu dúfam, že tento článok usmerní všetkých nadšencov lietania s dronmi na správnu koľaj. Takže to neberte tak, že vás na niečo navádzam, len vám chcem objasniť túto problematiku a vniesť do nej trochu poriadku, lebo ľudia miešajú rôzne podobné veci dohromady a potom z toho vznikajú nepravdivé alebo nepresné či priam zavádzajúce informácie.

Základné pojmy a skratky

Dron alebo UAV = často používané slovo dron alebo drony spadajú pod UAV (Unmanned Aerial Vehicle) čo znamená bezpilotné lietadlo alebo presnejšie bezpilotné lietajúce prostriedky.

FPV = znamená First Person View, čo sa do slovenčiny prekladá ako "pohľad prvej osoby", čiže akoby si bol pilot lietadla, ktorý sedí vpredu a má nádherný výhľad pred lietadlo.

NBU SR = Národný bezpečnostný úrad Slovenskej republiky

Operátor = osoba, ktorá riadi dron diaľkovo zo zeme. Nesprávne sa nazýva pilot, keďže pilot je definovaný skôr ako osoba, ktorá vedie alebo riadi lietadlo z jej vnútra. Aj preto sa skutoční piloti lietadiel ohradzujú na pomenovanie ľudí, ktorí ovládajú drony, piloti. Je to pre nich urážka, keďže absolvovať pilotný kurz na skutočné lietadlo je teda v porovnaní s oprávnením na riadenie drona resp. UAV riadny rozdiel. A to nehovoríme o tom, čo musí skutočný pilot prežívať počas letu v porovnaní s operátorom dronu, ktorý riadi dron v relatívnom pohodlí. Našťastie sa pomenovanie operátor zakotvilo v novo prichádzajúcich pravidlách EUR v oblasti dronov resp. UAV, čiže skutoční piloti lietadiel by už nemali byť týmto neoprávneným pomenovaním dronistov ako pilotov dotknutí.

MO SR = Ministerstvo Obrany SR

Ako to začalo

Už od základnej školy som bol dlhé roky letecký modelár, teda modelár voľne lietajúcich modelov a preto mám blízko k lietaniu, teda aspoň k tomu bezpečnému, kedy lietajúce objekty sledujem bezpečne zo zeme :)

V posledných rokoch sa objavili drony, ktoré je možné ovládať omnoho jednoduchšie v porovnaní s helikoptérou alebo inými podobnými zariadeniami, ktoré sme tu mali roky dozadu. Z dôvodu ľahkého ovládania a dostupnosti ma drony zaujali a chcel som si s nejakým trochu zalietať. Okrem iného sa v súvislosti s dronmi výrazne rozšíril FPV, takže tu vznikla možnosť lietať tak akoby som sedel v drone resp. ľudovo povedané v lietadle ako pilot. Bola to lákavá ponuka, ktorú som proste chcel vyskúšať.

V tom čase som si zostrojil moju prvú 3D tlačiareň a kostru resp. šasi môjho prvého drona som si vytlačil na 3D tlačiarni, aby som ušetril za nákup dielov na internete. No a zároveň ma to bavilo, pretože bolo vzrušujúce, že si môžem na 3D tlačiarni vytlačiť drona :)

Počas prvých skúseností s dronom som si samozrejme všimol, že existujú aj nejaké pravidlá pri lietaní a v roku 2015 sa výrazne stanovili pravidlá v súvislosti s dronmi. Vtedy začali prichádzať rôzne nepresné a nepravdivé informácie, čo som v tom čase ešte nevedel tak ako to už viem dnes a aby som mal v tom jasno, tak som sa hlbšie do problematiky legislatívy ponoril. Viac info ďalej v článku. 


Komunikácia s úradmi SR

Ako som už spomenul, tak v roku 2015 vydal dopravný úrad Rozhodnutie č. 1/2015 z 19.08.2015, ktorým sa určujú podmienky vykonania letu lietadlom spôsobilým lietať bez pilota vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky. V ňom sú spísané základné pravidlá, ktoré je potrebné dodržať ak chceme lietať s dronmi alebo inými lietajúcimi zariadeniami resp. bežne zvanými lietadlami.

V tomto rozhodnutí sa vyslovene nezakazuje lietať s dronom, ktorý je osadený kamerou, čo by mohlo byť pre nás výhodné, avšak stránka dopravného úradu jasne píše, že: 

"Ak je akékoľvek lietadlo (aj UAV) využívané za účelom leteckej fotografie (fotografovanie, filmovanie a iné zaznamenávanie z paluby lietadla), je to výkon leteckých prác (§ 44 leteckého zákona), ktoré podlieha aj vydaniu povolenia Ministerstvom obrany SR v súlade s §63 a § 64 zákona NR SR 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov."

Na toto som sa ohradil, pretože v rozhodnutí č. 1/2015 sa nič také nezakazuje a zároveň to nezakazuje žiaden zákon. Preto sa mi táto veta, resp. celá sekcia (pár odstavcov, kedže je na ich stránke toho napísaného viacej) nepáčila a kontaktoval som Dopravný úrad, divíziu civilného letectva (predtým Letecký úrad).

Dotaz na Dopravný úrad

--- začiatok emailu zo dňa 7. 9. 2015 ---

Dobrý deň pán (meno),

prosím Vás, mám otázku na niekoho zodpovedného, kto by mi vedel odpovedať len vo veci používania malého drona alebo teda UAV (do 20 kg) bez obchodného zámeru len na súkromné účely ako hobby s použitím fotoaparátu alebo kamery. 
Ak nie ste Vy tá správna osoba, tak sa Vám samozrejme ospravedlňujem a chcel by som Vás poprosiť o tú správnu kontaktnú osobu alebo akým spôsobom by som sa mohol k uvedenej odpovedi dopracovať.

Na vašich stránkach uvádzate, že: 

Ak budete UAV prevádzkovať ako MODEL lietadla, tzn. bez obchodného zámeru, len na športové, súťažné alebo rekreačné účely, je potrebné dodržať hore uvedené podmienky pre vykonávanie letov.
 

Táto skutočnosť mi je jasná a pri dodržaní uvedených podmienok, ktoré sú úplne špecifikované v Rozhodnutie č. 1/2015 z 19.08.2015 môžem môj UAV využívať bez registrácie. 

Avšak, ak môj UAV vybavím kamerou alebo fotoaparátom tak sa ma dotýka nižšie uvedené?

Ak je akékoľvek lietadlo (aj UAV) využívané za účelom leteckej fotografie (fotografovanie, filmovanie a iné zaznamenávanie z paluby lietadla), je to výkon leteckých prác (§ 44 leteckého zákona), ktoré podlieha aj vydaniu povolenia Ministerstvom obrany SR v súlade s §63 a § 64 zákona NR SR 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
 
Prosím Vás, prečo uvádzate, že "Ak je akékoľvek lietadlo (aj UAV) využívané za účelom leteckej fotografie (fotografovanie, filmovanie a iné zaznamenávanie z paluby lietadla), je to výkon leteckých prác ", keď aj ja ako súkromná osoba taktiež vykonávam filmovanie a fotografovanie z paluby UAV. Táto informácia je trochu mätúca, keďže mnoho ľudí sa domnieva, že aj UAV, ktoré sa používajú na súkromné účely (tak isto ako môj prípad, t.j. bez obchodného zámeru) a majú kameru alebo fotoaparát musia mať povolenie vydaného Dopravným úradom.

Totiž podľa zákona 143/1998 sú:
 
(1) Letecké práce sú za odplatu1 ) vykonávané letecké činnosti v poľnohospodárstve, lesnom a vodnom hospodárstve, stavebníctve, zdravotníctve, na reklamu, na fotografovanie, na prieskum, ako vyhliadkové lety a podobne.
 

A preto sa na základe našich vydaných zákonov a predpisov domnievam, že fotografovanie z UAV pri používaní na súkromné účely, t.j. bez obchodného zámeru, nie je podmienené povolením od Dopravného úradu. Vychádzam aj z toho, že ani pri fotografovaní krajiny pri dovolenke alebo výlete nepotrebujem žiadne povolenie. Jedine, žeby milióny ľudí dennodenne porušovali zákony SR a nikto by ich za to nepokutoval. 

Prosím Vás, je možné mi túto informáciu potvrdiť, vyvrátiť alebo vysvetliť v prípade, že je o niečo komplikovanejšia?

Rád by som mojim známym modelárom a priaznivcom diaľkovo ovládaných modelov Vašu odpoveď sprostredkoval, pretože som s veľa ľuďmi neustále v rozpore a nevieme sa zhodnúť na jasnom stanovisku.

 
Diaľkovo ovládaný model, ktorý vlastním, som si postavil sám, tak ako to robia bežný letecký modelári.

Ďakujem Vám a prajem pekný deň
 
Červeňan Juraj
adresa

--- koniec emailu --- 

Z Dopravného úradu som dostal odpoveď:

--- začiatok emailu zo dňa 8. 9. 2015 ---

Vážený pán Červeňan,

 Vyjadrenie z pohľadu kompetencií Dopravného úradu je správne a slúži ako informácia pre žiadateľa o vydanie príslušného súhlasu od Ministerstva obrany SR.

 Pri formulácii sme vychádzali zo stanoviska príslušného odboru Ministerstva obrany SR, kedy:

V okamihu pripojenia kamery na bezpilotné lietadlo nastupuje podmienka definovaná v § 64 zákona NR SR 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Nie je možné uvažovať o prevádzke pre prípady: "bez záznamu", "nekomerčné účely", "sledovanie priestoru pred lietadlom za účelom navigácie" a obdobné.
Preto, pre akékoľvek bezpilotné lietadlo, ktoré splní podmienku uvedenú v § 64 musí jeho prevádzkovateľ získať všetky povolenia, súhlasy, ktoré zákon, zákony predpokladajú.

 V prílohe Vám posielam aj postup, ktorý uplatňuje MO SR pri spracovávaní žiadosti o vydanie súhlasu.

 V prípade ďalších otázok ohľadne lietania s lietadlom spôsobilým lietať bez pilota, ktoré je vybavené akýmkoľvek snímacím systémom sa prosím obracajte priamo na Národný bezpečnostný úrad, ktorý je garantom uvedeného zákona NR SR č. 215/2004 Z.z.

 S pozdravom
(meno)

--- koniec emailu --- 

Príloha k emailu.

Reagoval som nasledovne, kedže odpoveď sa mi nepáčila - nebola kompletne zodpovedaná moja otázka.

--- začiatok emailu zo dňa 8. 9. 2015 ---

Dobrý deň pán (meno),

ďakujem Vám za uvedené informácie. Avšak podľa môjho názoru sa § 64 zákona NR SR 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov na bežného občana-nepodnikateľa nevzťahuje, keďže § 64 zákona NR SR 215/2004 Z.z. uvádza, že "letecké snímkovanie“ vykonáva ministerstvo obrany. S jeho súhlasom môže vykonávať letecké snímkovanie aj podnikateľ, ktorý má platné potvrdenie o priemyselnej bezpečnosti." Ja ako súkromná osoba nie som podnikateľ, takže tu niečo nesedí. Nerozumiem ako niekto môže od občana nepodnikateľa žiadať povolenie na "letecké snímkovanie", keď zákon nič také neuvádza.

Samozrejme Vás v tejto veci nechcem zaťažovať, keďže ste ma odkázali na Národný bezpečnostný úrad. Ja ho budem v tejto veci kontaktovať, keďže podľa môjho názoru sa jedná o zavádzanie bežných občanov nepodnikateľov.
 
Pretože v prípade, žeby každý občan nepodnikateľ musel pri potrebe odfotografovania si krajiny z dopravného lietadla, balóna, padáku, krídla alebo niečoho podobného čo lieta, vopred žiadať MO o povolenie a následne mu zaslať zosnímané údaje na preverenie, tak to by sme tu potom z toho mali teda asi iba prázdnu krajinu, pretože v takejto krajine by som teda ja osobne žiť nechcel. Neviem si predstaviť, akoby ministerstvo niečo takéto zvládalo vybavovať.
 
Pekný deň Vám prajem a ospravedlňujem sa za môj dlhý názor k tejto smutnej situácii v našej nie nadarmo zvanej republike "kocúrkovo".
 
Červeňan Juraj

--- koniec emailu --- 

Reakcia z Dopravného úradu:

--- začiatok emailu zo dňa 9. 9. 2015 ---

Vážený pán Červeňan,

Ďakujem za Vašu reakciu, čiastočne chápem Vaše rozhorčenie, ale nedá mi aby som sa nezastal „kocúrkova“. Prosím pozrite si ako sa „letecká fotografia“ s lietadlom spôsobilým lietať bez pilota povoľuje napríklad v Českej republike pre fyzické osoby (cena približne 14 000 Kč) – informácie sa dajú vyhľadať na stránkach ÚCL ČR. Bohužiaľ, neviem ako sa ďalej musí „pilot/operátor“ správať voči iným orgánom štátnej správy v ČR.

A navyše, v rámci EU sa intenzívne pripravuje legislatíva, ktorá práve aby zaistila základné práva každého občana, určite nezabudne na ochranu osobnosti a právo súkromia, okrem iného.

Materiály, ktoré sa k tejto problematike vzťahujú je možné nájsť (v angličtine) na stránkach EASA alebo materiáloch publikovaných priamo EU.

Preto, letecká fotografia, filmovanie, snímanie je špeciálna a náročná letecká činnosť, v niektorých prípadoch vykonávaná za podmienok alebo na miestach, kde sa lietanie iným lietadlám (aj „Donom) obmedzuje alebo priamo zakazuje  – to je dôvod pre vydávanie osobitných povolení od príslušných leteckých úradov a samozrejme je regulovaná aj z úrovne iných úradov zodpovedných za ochranu utajovaných skutočností alebo práv obyvateľov/osôb.

To iba na krátke vysvetlenie, problematiky.

S pozdravom

(meno)

--- koniec emailu --- 

Dotaz na NBÚ SR

Takže podľa inštrukcií z Dopravného úradu som kontaktoval NBÚ SR:

--- začiatok emailu zo dňa 8. 9. 2015 ---

Dobrý deň prajem,

 
prosím Vás, akým spôsobom môžem poslať otázku na NBU ohľadne lietania s lietadlom spôsobilým lietať bez pilota, ktoré je vybavené akýmkoľvek snímacím systémom pre súkromné účely? 
Od pána (meno), ktorý je riaditeľ Divízie civilného letectva Dopravného úradu som bol odkázaný na NBÚ, pretože Dopravný úrad mi nedokáže vysvetliť podmienky definované v § 64 zákona NR SR 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
 
Dopravný úrad uvádza na svojich stránkach, že na základe uvedeného zákona je potrebné žiadať od NBÚ povolenie na letecké snímkovanie a následne na schválenie vytvorených snímok podľa § 64. Avšak, uvedený § 64 zákona NR SR 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov uvádza, že "letecké snímkovanie“ vykonáva ministerstvo obrany. S jeho súhlasom môže vykonávať letecké snímkovanie aj podnikateľ, ktorý má platné potvrdenie o priemyselnej bezpečnosti." Ja ako súkromná osoba nie som podnikateľ, takže vo vyjadrení Dopravného úradu a zákona 2015/2004 Z.z. niečo nesedí. Nerozumiem ako štátny úrad môže od občana nepodnikateľa žiadať povolenie na "letecké snímkovanie", keď zákon nič také nevyžaduje.
 
Chcem Vás požiadať o vysvetlenie tejto situácie alebo teda o spôsobe, ako môžem Váš úrad, alebo iný úrad o takéto vysvetlenie požiadať.
 
Ďakujem Vám a prajem pekný deň
Juraj Červeňan
adresa

--- koniec emailu --- 

Odpoveď z NBÚ SR

Po niekoľkých dňoch som na moje prekvapenie dostal z NBU SR odpoveď. Nečakal som to, pretože som sa domnieval, že som moju emailovú žiadosť podal nesprávnym spôsobom. Avšak NBU SR sa zachoval prekvapivo správne (asi podľa zákona) a odpovedali na môj dotaz, čo si veľmi vážim:

--- začiatok emailu zo dňa 13. 10. 2015 ---

Vec

Letecké snímkovanie pre súkromné účely - s t a n o v i s k o    

K č.: Váš email [Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.]

Na základe Vašej žiadosti, ktorá bola Národnému bezpečnostnému úradu („ďalej len „úrad“) doručená elektronickou poštou Vám k Vašej žiadosti „prosím Vás, akým spôsobom môžem poslať otázku na NBU ohľadne lietania s lietadlom spôsobilým lietať bez pilota, ktoré je vybavené akýmkoľvek snímacím systémom pre súkromné účely? .... Dopravný úrad mi nedokáže vysvetliť podmienky definované v § 64 zákona NR SR 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dopravný úrad uvádza na svojich stránkach, že na základe uvedeného zákona je potrebné žiadať od NBÚ povolenie na letecké snímkovanie a následne na schválenie vytvorených snímok podľa § 64. Avšak, uvedený § 64 zákona NR SR 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov uvádza, že "letecké snímkovanie“ vykonáva ministerstvo obrany. S jeho súhlasom môže vykonávať letecké snímkovanie aj podnikateľ, ktorý má platné potvrdenie o priemyselnej bezpečnosti." Ja ako súkromná osoba nie som podnikateľ, takže vo vyjadrení Dopravného úradu a zákona 2015/2004 Z. z. niečo nesedí. Nerozumiem ako štátny úrad môže od občana nepodnikateľa žiadať povolenie na "letecké snímkovanie", keď zákon nič také nevyžaduje.“ uvádzame nasledovné:

 

Primárnou legitímnou úlohou úradu je vo verejnom záujme chrániť utajované skutočnosti pred nepovolanou osobou a cudzou mocou spôsobom ustanoveným zákonom č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 215/2004 Z. z.“). Táto ochrana sa dosahuje opatreniami a prostriedkami, ktoré majú najmä preventívny charakter. Ich cieľom je zabrániť vzniku ujmy na záujmoch Slovenskej republiky následkom neoprávnenej manipulácie s utajovanými skutočnosťami.

Na základe uvedeného uvádzame, že úrad ako ústredný orgán štátnej správy na ochranu utajovaných skutočností, šifrovú službu a elektronický podpis nevykonáva kontrolu samotného výkonu leteckého snímkovania bezpilotnými lietajúcimi strojmi a splnenie

povinností na výkon takéhoto leteckého snímkovania. Do pôsobnosti úradu spadá v danej oblasti len samotná ochrana utajovaných skutočností a kontrola dodržiavania ustanovení zákona č. 215/2004 Z. z.

Problematika leteckého snímkovania resp. diaľkového prieskumu územia Slovenskej republiky je upravená vo viacerých zákonoch a iných všeobecne záväzných právnych predpisoch. Národný bezpečnostný úrad je gestorom zákona č. 215/2004 Z. z., ktorý dotknutú problematiku upravuje v § 63, § 64, § 78 ods. 2 písm. c) a e) a § 79 ods. 1 písm. i).

Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. je v záujme zabezpečenia obrany a bezpečnosti štátu zakázané fotografovať, filmovať alebo inak zaznamenávať budovy, priestory alebo zariadenia označené zákazom fotografovania.

Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. letecké snímkovanie územia Slovenskej republiky a vykonávanie geodetických a kartografických prác (ďalej len „letecké snímkovanie“) vykonáva ministerstvo obrany. S jeho súhlasom môže vykonávať letecké snímkovanie aj podnikateľ, ktorý má platné potvrdenie o priemyselnej bezpečnosti.

Podľa § 64 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z. uvedený podnikateľ môže vykonávať letecké snímkovanie iba v prípade, že je držiteľom povolenia na vykonávanie leteckých prác, alebo môže vykonaním leteckého snímkovania poveriť iného podnikateľa, ktorý je držiteľom povolenia na vykonávanie leteckých prác, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.

Podľa § 64 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z. z. žiadosť o povolenie leteckého snímkovania sa predkladá ministerstvu obrany. Žiadosť musí obsahovať náležitosti podľa osobitného predpisu, ktorým je vyhláška č. 194/2007 Z. z. o podrobnejšej úprave vykonávania geodetických a kartografických činností pre potreby obrany štátu ( § 8 ods. 1).

Podľa § 2 ods. 15 zákona č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii materiály leteckého snímkovania a diaľkového prieskumu Zeme sú analógové alebo digitálne záznamy územia a ich odvodeniny na získavanie informácie o polohe, druhu a stave objektov a javov, ktoré sú priamo alebo nepriamo vztiahnuté k povrchu Zeme v určitom čase.

Podľa § 4 ods. 5 písm. e)  citovaného zákona  vydáva súhlas na vykonávanie leteckého meračského snímkovania a leteckého diaľkového prieskumu Zeme, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

Problematiku lietania s lietadlom spôsobilým lietať bez pilota upravuje zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 143/1998 Z. z.“).

Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 143/1998 Z. z. lietadlá spôsobilé lietať bez pilota môžu vykonávať lety vo vzdušnom priestore len za podmienok, ktoré prihliadajú na bezpečnosť letu a ktoré určí rozhodnutím Dopravný úrad po dohode s ministerstvom obrany.

Na tieto účely vydal Dopravný úrad Rozhodnutie č. 1/2015 z 19.08.2015, ktorým sa určujú podmienky vykonania letu lietadlom spôsobilým lietať bez pilota vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky (ďalej len „Rozhodnutie č. 1/2015“).

Podľa čl. 2 ods. 1 písm. c) Rozhodnutia č. 1/2015 sa diaľkovo riadeným lietadlom rozumie lietadlo spôsobilé lietať bez pilota riadené osobou, ktorá ovláda diaľkovo riadené lietadlo z riadiacej stanice, ktorá nie je umiestnená na palube tohto lietadla.

Podľa čl. 2 ods. 1 písm. d) Rozhodnutia č. 1/2015 sa modelom lietadla rozumie lietadlo spôsobilé lietať bez pilota s motorom alebo bez neho, určené na letecký šport, rekreačné lietanie alebo súťažné účely a ktoré nie je vybavené zariadením umožňujúcim automatický let na určené miesto; v prípade voľného modelu nie je diaľkovo riadené iným spôsobom, ako za účelom ukončenia letu.

Podľa čl. 2 ods. 2  Rozhodnutia č. 1/2015 držiteľom platného povolenia na lietanie s lietadlom spôsobilým lietať bez pilota vydaného Dopravným úradom musí byť

  1. a) osoba, ktorá ovláda diaľkovo riadené lietadlo pri vykonávaní leteckých prác, alebo
  2. b) osoba, ktorá ovláda model lietadla s maximálnou vzletovou hmotnosťou 20 kg a väčšou.

Podľa čl. 3 ods. 3 Rozhodnutia č. 1/2015 diaľkovo riadeným lietadlom pri vykonávaní leteckých prác alebo modelom lietadla s maximálnou vzletovou hmotnosťou 20 kg a väčšou možno vykonať let vo vzdušnom priestore,

  1. a) ak je zapísané v evidencii lietadiel spôsobilých lietať bez pilota na Dopravnom úrade, alebo
  2. b) so súhlasom Dopravného úradu, ak je zapísané v registri lietadiel cudzieho štátu alebo evidované obdobným spôsobom cudzím štátom.

Podľa čl. 3 ods. 9 Rozhodnutia č. 1/2015 diaľkovo riadeným lietadlom možno vykonávať letecké práce len na základe povolenia Dopravného úradu a povolenia podľa osobitného predpisu, ak sa vyžaduje.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 143/1998 Z. z. letecké práce sú za odplatu vykonávané letecké činnosti v poľnohospodárstve, lesnom a vodnom hospodárstve, stavebníctve, zdravotníctve, na reklamu, na fotografovanie, na prieskum, ako vyhliadkové lety a podobne.

Podľa čl. 3 ods. 9 Rozhodnutia č. 1/2015 diaľkovo riadeným lietadlom možno vykonávať letecké práce len na základe povolenia Dopravného úradu a povolenia podľa osobitného predpisu, ak sa vyžaduje.

Dopravný úrad na svojom webovom sídle poskytuje metodické usmernenie týkajúce sa podmienok vykonávania letov lietadlami spôsobilými lietať bez pilota.

Na základe uvedeného je možné konštatovať, že ak je akékoľvek lietadlo (aj dron) využívané za účelom leteckej fotografie v kontexte s § 44 ods. 1 zákona č. 143/1998 Z. z., podlieha toto konanie vydaniu povolenia Ministerstvom obrany SR v súlade s § 63 a § 64 zákona 215/2004 Z. z.

Ako bolo uvedené vyššie, úrad vykonáva svoju pôsobnosť v súvislosti s leteckým snímkovaním len vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností podľa zákona č. 215/2004 Z. z.

V uvedenom kontexte však zastávame názor, že fotografovanie, filmovanie a iné zaznamenávanie z paluby lietadla spôsobilého letieť bez pilota na súkromné potreby, nie za 

účelom kartografického zaznamenávania alebo zisťovania a určovania polohy, nie za odplatu či distribúciu, bez zverejňovania snímok a záberov, bežným technickým zariadením a pri plnom rešpektovaní ochrany súkromia a iných chránených záujmov občanov a štátu, by nemalo byť neúmerne reštriktívne zaťažované a regulované. Rovnako z pohľadu právnej úpravy leteckého snímkovania nie je na mieste na opísané konanie striktne aplikovať ustanovenia týkajúce sa leteckého snímkovania uvedené v zákone č. 215/2004 Z. z.

 

S pozdravom

              odbor legislatívy a práva

kancelária Národného bezpečnostného úradu

 --- koniec emailu ---


Čo nám z toho vyplýva?

Opäť si teda pokladáme otázku: Je legálne lietať s dronom na Slovensku, ktorý má kameru?

Odpoveď nie je vôbec zložitá: Áno je, ale je tu niekoľko Ale! 

Ak to zhrniem trochu prehľadnejšie tak je možné legálne lietať s dronom, ktorý má kameru aj bez nutnosti absolvovať slovenskú byrokraciu a platiť za to, ale treba brať do úvahy všetky vyššie uvedené zákony, vyhlásenia, nariadenia a podobné úradné dokumenty, ktoré špecifikujú parametre dronov.

Preto chcem uviesť príklad, že ak môj dron spadá do kategórie:

1) modelu lietadla s max. vzletovou hmotnosťou nižšou ako 20 kg a ktorý nie je lietadlom-hračkou, čo bude zjavne väčšina alebo polovica dronov v SR, tak:

  • lietať max. 1000 m od operátora a max. 120 m do výšky;
  • lietať minimálne 50 m od akejkoľvek osoby, stavby, plavidla alebo vozidla, s výnimkou operátora alebo obslužného personálu.
  • a ďalšie, viď. Rozhodnutie č. 1/2015

2) lietadlo-hračka, tak:

Lietadlo-hračka (toy aircraft) sa rozumie model lietadla s maximálnou vzletovou hmotnosťou nižšou alebo rovnou 0,5 kg a ktorý je hračkou podľa "Zákon č. 78/2012 Z. z. o bezpečnosti hračiek a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 140/2013 Z. z."

Zákon 78/2012 Z.z. definuje hračku ako "výrobok navrhnutý alebo určený, výlučne alebo čiastočne, na hranie dieťaťa do veku 14 rokov, ak nejde o výrobok uvedený v prílohe č. 1," čo môže byť dekoračný predmet, športové vybavenie, zbraň, a mnoho ďalších, viď. Zákon č. 78/2012 Z. z.

 Všeobecne môžeme o oboch vyššie uvedených kategóriách lietadiel povedať:

  • dodržať stanovený odstup od budov, osôb;
  • vyhnúť sa husto osídleným oblastiam miest, obcí, zón alebo zhromaždísk ľudí na voľnom priestranstve a ďalšie, viď. Rozhodnutie č. 1/2015;
  • mať nepretržitý priamy vizuálny kontakt s dronom, čiže FPV pri jednom operátorovi nie je možné legálne vykonávať;
  • nemeniť stanovište operátora, čiže napr. riadiť dron a zároveň sa viesť v aute je v SR nelegálne, žiaľ;
  • nelietať v noci;

Legálne nie je možné vykonávať FPV let s jedným operátorom. Rozhodnutie č. 1/2015 z 19.08.2015 to zakazuje tým, že po celý čas letu musí mať operátor vizuálny kontakt s dronom, modelom, lietadlom. Priamym vizuálnym kontaktom (visual line-of-sight) sa rozumie priamy očný kontakt medzi osobou, ktorá ovláda diaľkovo riadené lietadlo alebo model lietadla a diaľkovo riadeným lietadlom alebo modelom lietadla bez použitia vizuálnych pomôcok iných, ako sú dioptrické okuliare alebo kontaktné šošovky.

Legálne nemôže žiaden dron na území SR lietať v noci, (ani také, ktoré sú riadne registrované) takže ak vidíte nejaké nočné zábery z drona, tak sú vytvorené protizákonne. Žiaľ je to tak a dúfam, že sa to čoskoro zmení, pretože to dosť obmedzuje súčasné fungovanie nás ľudí v tomto modernom svete.

Ak lietate vo vnútorných priestoroch objektu, čiže ak lietate v budove tak sa takmer všetky vyššie uvedené informácie na takéto vnútorné lietanie nevzťahujú.

Pár viet na záver

Podľa môjho názoru môžem povedať, že na základe vyššie uvedeného stanoviska od NBU SR sa aspoň niektorý úrad v SR zachoval tak, že sa riadi zákonmi SR a tým pádom sa aspoň čiastočne postavil na stranu občana. Naše zákon sú žiaľ v tejto oblasti trochu nejasné a dovolím si napísať, že sú nedotiahnuté do konca. Myslím tým, že nie je v nich jasne napísané, že čo je dovolené a čo nie je. A kvôli tomu vznikajú nejasnosti a rôzne nepravdivé informácie, ktoré sú zverejňované v médiách a na internete. To je presne ten dôvod, prečo vznikol tento článok.

Legislatíva v SR a zákony týkajúce sa lietania s dronmi:

Určite si pozrite video "Seminár o bezpečnosti lietania v civilnom letectve", ktorý organizoval Dopravný úrad v spolupráci s Leteckým a námorným vyšetrovacím útvarom a Letovými prevádzkovými službami Slovenskej republiky, štátny podnik, ktorý bol zameraný hlavne na nové pravidlá EÚ v tejto oblasti s dronmi:

 

Ďakujem Youtubovému kanálu Drony, že nám urobil tento záznam.

Uvidíme, čo nám prinesie nová legislatíva EU. Snáď to bude lepšie respektíve zrozumiteľnejšie ako terajšia naša legislatíva. Držme si palce :)

 

 JUCE 26.8.2018


Komentáre vytvorené pomocou CComment' target='_blank'>CComment

Reklamný banner

Podporte túto stránku

Kliknutím na tlačidlo "Donate" môžete prispieť na chod tejto stránky a na skvalitnenie jej obsahu.

Kto je on-line

Práve tu je 142 návštevníkov a žiadni členovia on-line

TOPlist

Osobná meteorologická stanica (PWS)

Weather Underground PWS ITRENNRE2