Pocit úzkosti a strachu?

Ako sa zbaviť pocitu úzkosti a strachu? Mávaš takéto pocity aj ty? Stáva sa ti, že v noci sa zobudíš na pálenie záhy? Si neustále v strese? Nemáš na nič čas? Začal si mať aj iné zdravotné problémy? Ak si na tieto otázky odpovedal áno, tak si určite prečítaj tento článok.

Začalo to približne pred rokom (jeseň 2009 a možno aj skôr), keď som sa pripravoval na bakalárske štátnice popri práci. Mal som veľa pracovných, školských a súkromných povinností. V práci veľa roboty, čiže neustále denný stres. Do školy písať bakalársku prácu a neustále ma žiadali moji známi o opravy PC, opravy mobilov a podobné takéto záležitosti, ktoré ma oberali o čas a keďže ja som nevedel povedať "nie", tak som mal veľmi málo času na svoje záľuby a odpočinok-relax, ale žiaľ som si to vtedy vôbec neuvedomoval. V tom čase to nebolo až také vážne, ale občas sa problémy prejavili. Vtedy som si myslel, že to je iba zo stresu z práce a zo strachu či úspešne urobím skúšky. Niekedy som sa v noci zobudil s divným pocitom v hrudi - "grgalo" sa mi neustále asi 15-20 minút a dostal som strach. Nervy začali pracovať a triasol som sa ako osika. Ešte k tomu ma aj prehnalo a zima na WC mi k tým nervom a traseniu sa moc nepomáhala. Pomohlo mi hlavne teplo, t.j. zababušiť sa pod perinu najlepšie s viacerými poduškami pod hlavou alebo v sediacej polohe. Vo veľmi zlých chvíľach som si musel dať aj liek na upokojenie. Potom som už spal až do rána. Vtedy som ešte moc tomu nechápal, čo sa to deje. Neskôr som pochopil, že je to vlastne pálenie záhy spolu s rozhádzanými nervami a taktiež som neskôr prišiel na príčinu tohto problému (až po roku). Našťastie sa mi to stávalo len v dňoch, resp. nociach kedy som mal mať na druhý deň nejakú dôležitú skúšku, alebo niečo dôležité v práci. Vtedy som si to však nejak neuvedomoval, že to môže mať aj ďalšie následky. Nebolo to našťastie až tak často, takže som to nejak extra neriešil. Jediné čo som vtedy spravil je to, že som si dávala pozor, aby som nejedol neskoro večer po 19tej hodine ťažké jedlá. Vtedy som sa domnieval, že to neskoré jedenie je ten môj problém, ale aj keď som šiel spať skôr na lačno a stalo sa mi opäť niečo podobné, tak som pochopil, že len toto nebude tá príčina. To o tom nejedení po 19tej hodine mi poradila moja všeobecná lekárka a zobral som si to k srdcu a držím sa toho až dodnes. Po týchto "opatreniach" sa mi stav trošku aj zlepšil a ešte k tomu zlepšeniu prispelo aj úspešné ukončenie bakalárskeho stupňa vysokej školy. Potom som mal také ľahšie obdobie, kedy som už konečne nemusel chodiť v sobotu do školy a neustále robiť nejaké práce + sa učiť na skúšky. Takže ďalší polrok som sa mohol trochu viacej venovať svojim záľubám. Samozrejme som nechcel strácať drahocenný čas a začal som od nového roku (Január 2010) chodiť na kurz angličtiny, pretože tú potrebujem dosť v práci. Na tento kurz ENG chodím ešte aj v tomto čase (December 2010) a naštastie prináša aj nejaké výsledky, takže som ako tak spokojný. Ale späť k problémom.

Približne po roku od týchto prvých náznakov sa mi začali prejavovať aj iné zdravotné problémy (ako napr. boľavé zápästie) a čo bolo najhoršie, tak som začal pociťovať strach a úzkosť. Začal som sa báť aj úplne bežných vecí, ktoré bývali bezproblémové ako napr. návšteva u alergológa (ku ktorému chodím pravidelne na kontrolu) alebo aj iné veci v práci, ktoré som predtým vedel vyriešiť bez problémov. Toto bolo už asi to "zaťukanie si na čelo", že fakt niečo nie je so mnou v poriadku. K tomuto všetkému prispeli vo veľmi veľkej miere aj rodinné problémy v domácnosti, ktoré tu radšej nechcem rozpisovať. Proste mi nerobilo dobre, keď som prišiel z práce alebo ešte neskôr z angličtiny unavený a doma som chcel mať trochu pohodu a relax, ale namiesto toho som mal doma len sklamanie a pocit bezmocnosti. Vtedy som už neváhal a šiel som k psychoterapeutke, ktorá mi ozaj veľmi pomohla, za čo sa jej chcem veľmi poďakovať. Na jednotlivých sedeniach mi pridávala tie správne pomôcky a rady, ako sa vysporiadať s pocitom strachu. Naučil som sa čo je to autogénny tréning a ako s ním narábať. Ten cvičím do dnes, aj keď nie už v takom množstve ako by som mal. Veľmi dôležitým bolo to, že mi ozrejmila to, kto som ja a čo je v mojom živote a pre moje zdravie dôležité. Tu skôr myslím psychické zdravie a to, ako relaxovať, kedy treba vypnúť a ako sa naučiť povedať "NIE!". Všetky uvedené prvky som sa naučil, až na tú poslednú. Povedať nie je u mňa stále problematické. Ja som proste taká povaha, že sa snažím každému pomôcť, ale ako som časom pochopil, tak si škodím len sám sebe, aj keď síce pomáham iným. Našťastie som si uvedomil, že moje zdravie je pre mňa dôležitejšie ako hovoriť každému áno. Preto sa ešte stále učím hovoriť nie, nech sa aj iný postarajú o svoje problémy a naučia sa ich sami riešiť, alebo nech si nájdu na to iných ľudí a nie mňa. Na druhú stranu týmto učením sa "NIE" strácam možno dobré vzťahy, ale moje zdravie mi je prednejšie a trvalo mi dlho dokým som si to uvedomil. Preto je dôležité starať sa viacej o seba, vedieť vypnúť a relaxovať. Ja som to spravil tak, že som si vyčlenil minimálne nedeľu na celodenné výlety a začal som viacej s kamarátmi vymýšľať tipy na nedeľné cestovanie. Taktiež rád jazdím na bicykli a preto som sa aj po práci vydal do hôr na krátky, ale prospešný výlet - cieľom bolo vyvetrať si hlavu. Takáto aktivity ma veľmi bavia a škoda, že prišla zima. Teraz už takéto výlety obmedzujem a venujem sa svojim záľubám, ktoré som po tých 3,5 roka školy musel neustále odkladať. Keď sa na moje záľuby pozrie iný človek a zistí aké somariny robím, tak sa môže chytiť za hlavu a povedať, že je to nepodstatné a prečo s takými vecami zabíjam čas? Ale žiaľ keď človek robí niečo rád, tak prečo ho v tom nenechať? Keď ma niečo baví, tak to napĺňa určité moje potreby a to je presne to, čo som potreboval. Mať čas opraviť si pokazenú lampu, prerobiť domáci zvonček, upratať povalu, v ľude pokosiť, ostrihať vonkajšiu zeleň alebo napísať takýto článok na moju stránku. Sú to veci, ktoré ma tešia, napĺňajú má a robím ich rád. AJ keď ako píšem sú to pre iných ľudí kraviny, ale každý človek má iné záľuby a možno si to mnohí neuvedomujeme, ale presne takéto blbosti nás môžu vytrhnúť z problémov. Či si už kúpime nejakú drobnosť alebo aj drahšiu vec ako napr. nový TV. Všetky tieto veci sú pre mňa dôležité a teším sa z nich.

Ešte keď sa vrátim k mojím zdravotným problémom, ktoré taktiež súvisia s psychikou a to konkrétne problém s boľavým zápästím (popisujem to v samostatnom článku). Aj takáto vec pridáva k starostiam a problémom. Mne sa našťastie trochu podarilo takéto zdravotné problémy vyriešiť, čo je ďalšia z vecí, ktorá mi pomohla zlepšiť môj psychický stav. Všetko so sebou proste súvisí. Neustále som čítal, počúval v rádii alebo videl v TV, že stále niekto riešil stres, zdravotné problémy, ktoré súvisia s psychickým stavom. Ja som bol rád, že mňa sa to netýka, ale žiaľ to bola iba falošná nádej. Časom si to našlo aj mňa a bolo to niečo ako keď pretečie pohár môjmu zdraviu. Našťastie môžem povedať, že to nezanechalo nejaké vážne následky, keďže sa stávajú aj oveľa horšie veci. A kedy si človek uvedomí, že treba vedieť aj vypnúť? No samozrejme až vtedy, keď sa aj jemu začnú prejavovať zdravotné problémy. Ja som presne tento prípad...

Je ťažké prísť na jednu príčinu riešenia problému, pretože tých príčin môže byť niekoľko a veľa ich zo sebou súvisí. Niekedy je príčinou jeden veľký problém, ale inokedy to môže byť mnoho malých problémov. Preto je dobré si značiť veci a neskôr nám môžu pomôcť so zisťovaním príčin a ich následkov. Možno sa mnoho ľudí, ktorí nemajú takéto problémy bude smiať, ale napr. taký denník môže niekedy pomôcť. Ja som si ho začal písať v čase mojich najväčších problémov a určite aj takáto drobnosť mi pomohla, či už po psychickej stránke, že som sa mohol niekomu "vyrozprávať" alebo po stránke toho, že som si vedel uvedomiť pri písaní zážitkov z aktuálneho dňa, čo sa vlastne udialo, čo sa zlepšilo a pod. Zistil som, že keď si napíšem svoje zážitky z dňa, tak sa ľahšie potom prichádza na to, čo som robil v ten deň zle alebo to, ako som to mal spraviť a nespravil. Alebo aké veci by som si v tom dni ešte predstavoval, alebo ktoré z nich by som v tom dni nechcel zažiť. Ak si spravím takúto osnovu dňa, tak sa mi ľahšie darí vyvarovať sa nechceným zážitkom. Len pripomínam takú drobnosť, že v dnešnej dobe plnej elektrotechniky som si denník nevytvoril z papiera, ale priamo v mobile, keďže mám veľmi šikovný mobil N97 mini s operačným systémom Symbian. Mobil mám stále po ruke, takže tým pádom aj denník a nemusím zo sebou nosiť ďalšiu záťaž. Najväčšou výhodou je to, že mám denník zaheslovaný, takže žiaden kretén, ktorý nepochopí na čo si ho píšem mi doňho nemôže vstúpiť a prečítať si možno nechcené informácie. Použil som program Best Safe z Nokia Ovi marketu, ktorý stál cca 3,-€.

Čo ti poradiť? Keď to zhrniem, tak sa asi toto:
- začni sa zaujímať o svoje zdravie (čítaj, rozprávaj sa so známymi ak sa nehanbíš, a ešte raz čítaj - ideálne skúsenosti ľudí na internete);
- kúp si aj blbosť aj keď vieš, že je to blbosť, ale dôležité je, že tá blbosť ťa poteší, čo je to dôležité pre tvoji psychiku;
- komunikuj viacej s priateľmi, neuzatváraj sa do seba, vymýšľaj s nimi nápady na trávenie voľného času pre oddych a relax;
- začni si písať denník, možno sa ti uľaví keď si napíšeš svoje problémy a hlavne dobré veci, ktoré si za ten deň zažil;
- nauč sa hovoriť "NIE!", určite ti to prinesie omnoho viacej času, ktorý môžeš využiť pre svoje zdravie;
- uvar si dobrý čajík na ukľudnenie alebo na dobré trávenie a sprav si čajovú pohodu :) ;
- zájdi k odborníkovi (psychoterapeut), nehanbi sa - tvoje zdravie je dôležitejšie ako hanba pred kolegami, kamarátmi, ktorí nevedia tvoje problémy pochopiť, až dokiaľ sa raz nestanú aj im.

Ani ja nie som na tom dnes (December 2010) úplne najlepšie, ale je to omnoho omnoho lepšie ako pred troma alebo štyrmi mesiacmi. Stále sa mám čo učiť a ak prídem na nejaké dôležité a nápomocné rady, tak sa určite s vami o ne podelím na týchto stránkach.

JUCE 19.12.2010