V tomto článku som zozbieral niekoľko informácií o úzkorozchodnej železničke, ktorá viedla, a jej pôvodné teleso samozrejme aj stále vedie, z obce Selec až do mesta Trenčína. Jednalo sa o malú lesnú železnicu, ktorá sa využívala na zvážanie dreva pri jeho ťažbe v lesoch Považského Inovca. V dnešnej dobe slúži teleso bývalej železnice skôr lesníkom, cykloturistike, bežkárom a iným činnostiam. Viacej informácií nájdete v samotnom článku.

Určite mnoho ľudí z okolia Trenčína sa po telese bývalej lesnej železnice prechádzalo alebo viezlo na bicykli, ale ani o tom sami nevedeli. Totiž väčšina ľudí z obcí Trenčianska Turná, Trenčianske Stankovce a Soblahov pozná železničku skôr pod názvom štreka, ktorá je dnes na niektorých miestach už skôr asfaltovou cestou. Pomenovanie štreka sa používa v bežných nárečových pomenovaní železničnej trate. Je možné, že názov vychádza zo štrkovej cesty, kedže koľajisko je spravidla podsypané štrkom. Avšak určite minimálne v Trenčianskej Turnej mnoho ľudí netuší, že asfaltová cesta, ktorú takmer každý volá štreka, nie je vždy tá skutočná štreka, čiže nie vždy je to teleso bývalej lesnej železnice. Totiž na niektorých miestach je asfaltová lesná cesta vedená inou trasou ako bola vedená pôvodná lesná železnička. Takže aj z dôvodu nepresných domnienok som sa rozhodol spísať tento článok, aby som vo veciach urobil jasno nielen sebe, ale aj ďalším ľudom :)

História železničky

Keď som sa chcel dozvedieť viacej o histórii tejto úzkorozchodnej lesnej železničky (skratka ÚRŽ), tak som našťastie objavil úžasné informácie na informačných tabuliach dotknutých obcí, ktoré sú umiestnené pri telese bývalej železničky alebo na verejných podujatiach súvisiacimi so železničkou. Predpokladám, že najviac informácií zozbieral autor textov týchto informačných tabúľ pán M. Hanec. Týmto mu vyslovujem veľkú vďaku, pretože nám poskytol neuveriteľne cenné informácie z histórie našej lesnej železničky. Vážim si jeho námahu v získavaní informácií, pretože určite nebolo jednoduché zozbierať viac ako 100 rokov staré informácie. 

Z informácií uvedených na informačných tabuliach a iných zdrojov bolo zistené, že v histórii lesnej železnice Trenčín - Selec by sme mali začať rokom 1835, kedy sa lesy, lúky, pasienky a orná pôda dostala z vlastníctva rodiny Illesházyovej (alebo tu) do rúk gréckej rodiny Sinaovej. Majiteľkou bola pani Ifigénia D´Harcourt, originálne Iphigénie d´Harcourt z rodu Sina, ktorá v roku 1909 časť lesov poskytla na predaj prostredníctvom maďarskej Zehnerovej realitnej kancelárie so sídlom v Budapešti. Avšak až v roku 1912 kúpil finančník Pavol Elek spolu s ďalšími partnermi tieto lesy, pričom založili spoločnosť s názvom Hazai Erdöipar Részvény T. Gözfürésze, ktorá mala tieto lesy čím skôr vyťažiť s cieľom navýšenia zisku. Z toho dôvodu bola postavená úzkorozchodná železnička. Povolenie na ťažbu získali so súhlasom trenčianskej župnej kongregácie aj napriek ostrej kritike, keďže už v tom období niektorí ľudia rozumeli pojmu ekológia, avšak ich bolo veľmi málo a ich kritika bola bezvýsledná. Bezduchá ťažba dreva sa aj tak začala v roku 1941, viď.nasledujúce odstavce.

Ohľadom samotnej stavby zostaneme v roku 1912, kedy sa začala výstavba tejto železnice. Trasa železnice začínala nad obcou Selec pri terajšej horárni zvanej Kondrút, ďalej pokračovala ponad obce Trenčianske Stankovce, Trenčianska Turná, Mníchova Lehota, Soblahov, Trenčín a končila v areály vtedajšej píly v Kubrej, terajšia časť Trenčína. Mapku a podrobnejší popis trasy železničky nájdete v ďalších kapitolách tohto článku. Na mieste vtedajšej píly stojí dnes firma Trens. V areály píly boli postavené aj domy pre pracovníkov a do píly viedla aj normálnerozchodná železnica (skratka NRŽ). V píle pracovalo 120 stálych zamestnancov, ktorí spracovali ročne cca 20 až 30 tis. m3 dreva. Železnička sa začala stavať z areálu píly z Kubrej. Na stavbe železnice sa podieľali domáci obyvatelia uvedených obcí a neskôr počas vojny aj ruskí a rumunskí vojnoví zajatci, ktorí bývali v drevených barakoch vo Vlčích Jamách a v Selci. Na trati bolo vybudované aj prekladisko z úzkorozchodnej železnice na normálnerozchodnú železnicu, ktoré sa nachádzalo v Mníchovej Lehote časť "Járky". Tu sa z vagónov úzkorozchodnej železnice prekladala guľatina a drevo, ktoré bolo určené na export, na vagóny normálnej železnice Chynorany <--> Trenčín. Drevo resp. guľatina, ktorá mala byť ďalej spracovaná pokračovala ďalej po úzkorozchodnej trati až do píly do Kubrej.

Ťažba dreva sa naplno rozbehla až v roku 1914, t.j. po vypuknutí prvej svetovej vojny, avšak už pred začatím 1. svetovej vojny sa v lesoch Považského Inovca ťažilo a denne z Trenčína odvážali 40 vagónov plných dreva, ktoré boli odvážané do Maďarska, Rakúska, Švajčiarska a Nemecka. Zaujímavosťou je, že urbárnici z Trenčianskej Turnej dostali na výmenu päťnásobne veľkú plochu, keďže trasa železničky viedla pozemkami urbárnikov. Turňanskí urbárnici boli asi dobrí vyjednávači :)

Ku koncu vojny sa spoločnosti prestalo dariť a na začiatku 20-tych rokov bolo sídlo spoločnosti preložené z Budapešti do Trenčína. Dokonca sa zmenil aj názov spoločnosti na "Domovný lesný priemysel, úč. spol.", ktorý bol nesprávne preložený z maďarského názvu spoločnosti do slovenského názvu. Po tejto zmene sa ťažba síce obnovila, ale len v menšom rozsahu. Následne v roku 1923 sa spoločnosti opäť prestalo dariť, keďže československá armáda chcela dokončiť výstavbu vojenských skladov vo vojenskom areály Zábranie, ktoré boli nedostavané ešte z minulosti z doby monarchie. Armáda prerušila trať v objekte Zábrania, takže vyťažené drevo z lesov Selca, Tr. Turnej a Mních. Lehoty bolo odvážané iba na prekladisko v železničnej stanici v Mníchovej Lehote. Odtiaľ sa vozilo po normálnerozchodnej železnici ďalej do sveta.

Avšak po poklese rentability ťažby bola v roku 1931 (iné zdroje uvádzajú 1937) železnička uzatvorená.

Lokomotívy boli po zrušení trate presunuté na iné miesta, ako uvádza tento odkaz a to konkrétne takto:

Fotografie lokomotívy O&K 5855 ("Herta", r.v. 1913) z predu, z boku a zo zadu, zo dňa 14.8.2015 v múzeu Liptovskej dediny v Pribiline (JUCE 2015);

Fotografia lokomotívy O&K 6584 ("Lehota", r.v. 1913), snímok zo stránky http://www.palustris.sk/ (so súhlasom publikovania od pána Ing. Kontšeka Š.) Viacej informácií o regióne Hriňová, kde sa premávala táto lokomotíva, nájdete na ich WEB stránkach www.hrinova.sk .

Históriu presunov resp. skôr putovanie lokomotív z tejto železničky som čerpal v tabuľke na tejto stránke.


 

Železnička dnes

V dnešnej dobe je teleso bývalej lesnej železničky sprejazdnené na niektorých úsekoch, našťastie sa dá povedať, že sa jedná o väčšiu časť trasy. Je možné sa po tejto štreke prejsť pešo, na bicykli, v zime na lyžiach, ale na niektorých miestach aj autom (s príslušným povolením). Totiž veľká časť zachovaných úsekov sa dnes využíva ako lesné cesty alebo zvážnice pre odvoz dreva, resp. správu lesov. Veľká škoda je, že niektoré mosty sú poškodené a tým pádom nie je možné cez hlboké jarky prejsť plynulo. Je potrebné ich obchádzať, čo už znižuje ten pekný zážitok z pohodlnej jazdy na bicykli. Snáď sa nájdu ďalšie peniaze a dobrovoľníci, ktorí zostávajúce poškodené mosty opravia. Samozrejme veľká vďaka tým, ktorí už niektoré mosty zrekonštruovali a opravili.

Ako som už vyššie spomenul, tak trasa bývalej lesnej železničky začína nad obcou Selec pri terajšej horárni zvanej Kondrút.

Vľavo je vidieť zadnú časť horárne, kde začínala trať a v pravo je vidieť príjazdovú cestu na začiatok lesnej železničky (JUCE 2015).

Začiatok lesnej železničky pri horárni Kondrút (JUCE 2015). 

V tomto úseku je časť trasy železničky značená ako cyklotrasa. Ďalej teleso železničky pokračuje cez jediný dvojoblúkový "most na Kondrúte", ktorý je kúsok od horárne.

Fotografia dvojoblúkového "mosta na Kondrúte" s označením LZ 1 (JUCE 2015)

Trasa bývalej železničky smeruje ďalej vľavo po vrstevnici ponad koniec zjazdovky ponad obec Selec. Ďalej trať pokračuje až na pastviny zvané Dráč, kde je však v dnešnej dobe len veľmi ťažko identifikovateľná.

Vo vysokej tráve nebolo vôbec jednoduché zbadať pôvodné teleso trate, takže v týchto miestach ho nemám riadne zmapované (JUCE 2015).

Z týchto pasienkov sa trať stáča o 180 stupňov späť, klesajúc až k dnešnému rázcestiu, ktoré smeruje priamo k horárni Belice a vľavo smerom na Háj k chate Betlehem.

Fotografia smerovníka Háj-Belice (JUCE 2015).

Na tomto mieste sú uvádzané dva mosty, ale dnes je tu už iba modernejší (neskôr vybudovaný) násyp s tunelom pre potok, ktorý vedie pod touto lesnou cestou.

Náhrada premostenia potoka za pôvodné dva mosty železničky, ktoré sú značené ako mosty LZ 2 a LZ 3 (JUCE 2015).

Teleso železničky ďalej vedie lesom a opäť sa stáča o 180 stupňov, čím naberá výšku aby preklenula prichádzajúce kopce. Trať prechádza lúkou a opäť vchádza do lesa, viď. nasledujúce foto:

Les v oblasti Starý háj (JUCE 2015).

Týmto ozaj krásnym lesom pokračuje ďalej, viď. nasled. foto:

Les v oblasti Starý Háj (JUCE 2015).

Cestou je možné vidieť aj 100 rokov staré priepuste vody, ktoré sa tak isto ako mosty zachovali až dodnes, viď. nasled. foto:

Pravdepodobne viac ako 100 rokov staré priepuste vody (JUCE 2015).

Bývalá železnička pokračuje lesom až po najvyšší most na tejto trati, ktorý sa pracovne nazýva "Dlháň".

Tento most sa nachádza neďaleko Malostankovského vresoviska. Meria 6 metrov. Žiaľ jeho pravý pilier (v smere dole potokom) je zrútený od povodní z roku 1954. Pilier je žiaľ veľmi zničený a jeho oprava by bola veľmi finančne náročná. Je však veľká škoda, že zrovna tento most je nepriechodný, pretože jarok resp. potok, ktorý tento most premosťuje má dosť prudké zrázy a nie je jednoduché cez tento jarok prejsť. Terajší stav mosta môžete vidieť na nasledujúcich foto:

 

Most Dlháň značený ako LZ 4. Je fotený z roklinky v smere dole prúdom (JUCE 2015).

Most Dlháň odfotený z pravej - spadnutej strany. Je to riadny obor :) (JUCE 2015).

Keďže túto trasu prechádzam dosť často na bicykli (teda nielen ja sám), tak som sa rozhodol vylepšiť prechod cez jarok tak, aby ho bolo možné ako tak pohodlne prejsť pešo alebo čiastočne aj na bicykli. S pomocou kamaráta Petra Mihála sme v septembri tohto roku vybudovali úzky chodník, ktorý uľahčuje prechod prudkým svahom cez túto roklinku. Viacej informácií v pripravovanej 2. časti tohto článku.

Samozrejme pre úplné sprejazdnenie mosta je potrebné opraviť resp. znovu vybudovať jeho pravý pilier s položiť nové premostenie. To je však veľmi finančne náročný projekt, ktorý si bude vyžadovať dlhé vybavovanie projektu resp. potrebných povolení od úradov. Snáď sa toho ešte dožijem :)

Bývalá trať ďalej prechádza cez lúku, kde už žiaľ nie sú po nej žiadne viditeľné miesta, takže nie je úplne jasné jej presná trasa.

Ďalej smeruje okolo spomenutého Malostankovského vresoviska až ku kríženiu sa s asfaltovou cestou, ktorá vedie ku chate Betlehem.

Trasa sa od križovatky s cestou na Betlehem stáča v pravo až takmer o 180 stupňov okolo kopca popri Sedličianskeho potoka. Po zbehnutí až takmer ku korytu potoka na dno doliny sa trať stáča oblúkovým mostom späť o 180 stupňov po druhej strane tejto doliny. Tento zaoblený most v ľavo som si dovolil nazvať most "Zákruta".

Fotografia pozostatkov mostu "Zákruta" značeného ako LZ 5. Odfotený je z koryta potoka v mesiaci Jún, kedy je celé okolie ozaj zelené a preto je piliere mosta dosť obtiažne zhliadnuť, viď. piliere za stromami (JUCE 2015).

Ľavý pilier mosta "Zákruta", odfotený v smere dole potokom, ktorý si príroda berie na jar zjavne do ríše zelene :) (JUCE 2015).

Rovnako je to s celým zbytkom mosta, ktorý je na jar ozaj celý zelený (JUCE 2015).

Most je na tomto úseku neprejazdný, takže v tomto mieste sa prechádza priamo cez koryto potoka kúsok od mosta železničky.

Od tohto zaobleného mosta trať bývalej železničky pokračuje po terajšej kvázi asfaltovej štreke až k Pajdušákovej chate. Na tomto mieste sa nachádzajú dva mosty, z ktorých prvý je takmer úplne zničený a úplne sa stráca v poraste lesa, keďže tento krátky, cca 100 m dlhý úsek, je nepriechodný. Tento úsek by som veľmi rád sprejazdnil, viď. informácie v pripravovanom pokračovaní - druhej časti tohto článku.

Fotografia momentálne nepriechodnej časti úseku pri dvoch mostoch (JUCE 2015).

Po prvom moste, ktorý som si dovolil pracovne nazvať "Drobec", zostala viditeľná iba veľmi malá časť, resp. jedna menšia časť piliera, viď. nasledujúce foto:

Fotografia časti piliera, ktorý je pozostatkom mosta zvaného "Drobec" označeného ako LZ 6 (JUCE 2015).

Druhý z mostov, ktorý som si dovolil pracovne nazvať "most Pajdušák" je priechodný, pretože bol opravený vďaka miestnym dobrovoľníkom. Samozrejme sme radi aj takémuto stavu mostu a ja dúfam, že jeho celoprírodná konštrukcia vydrží ešte aspoň zopár rokov.

Fotografia mosta "Pajdúšák" značeného ako LZ 7 (JUCE 2015).

Ďalej trať pokračuje cez lúku cez násyp v Paľovom járku, kde je možné občerstviť sa minerálnou vodou z miestneho prameňa.

Cykloturista, ktorý kráča po schodoch k prameňu Studienky v Palovom járku, aby sa osviežil týmto chutným prameňom (JUCE 2015).

Informačná tabuľa k prameňu v Palovom járku (JUCE 2015).

Cez násyp v Palovom járku sa dostaneme až na lúku zvanú Patlíková, ktorá je nad obcou Trenčianska Turná. Trasa stáčajúc sa doprava po lúke smeruje cez ďalší násyp na ďalšiu lúku ponad bývalý kravín až k dvojramennému krížu, avšak to až v nasledujúcej kapitole.


 

Krásny a majestátny dvojramenný kríž bol v roku 2007 postavený iba pár metrov od uvedenej trate bývalej lesnej železničky. Kríž je postavený takmer po 60. rokoch v chotári Trenčianskej Turnej, pretože v minulosti sa v tomto chotári podobný kríž vyskytoval, avšak už nie je známa jeho presná poloha. Oficiálne bol postavený z podnetu Slovenskej národnej strany a osvojený miestnou Maticou slovenskou a poslancami Trenčianskej Turnej. V príhovore sa ďalej uvádza, že spontánnosť tejto akcie zjednotila veľkú časť obyvateľov aj z dôvodu straty kresťanských symbolov v minulom období. Organizátori uvedeného podujatia očakávali, že bude vznikať tradícia každoročných stretnutí pri oslavách zvierozvestcov Sv. Cyrila a Sv. Metoda a výročia vyhlásenia zvrchovanosti Slovenskej republiky. Žiaľ očakávania organizátorov sa nenaplnili a pravidelné stretnutia pri tomto kríži sa nekonajú. Avšak to neznamená, žeby sa symbolika tohto skvostného diela nevyužívala aj pri iných podujatiach. Napríklad oslava Jánskych ohňov prebieha v blízkosti tohto kríža. 

Vlasnými slovami by sme mohli povedať, že kríž bol postavený pri príležitosti pripomenutia si toho, že sme Slováci a pripomenutia toho, čo znamená kríž v spojení Sv. Cyrila a Sv. Metoda pre nás Slovákov. Kríž bol dňa 15.7.2007 slávnostne posvätený ako cyrilometodský kríž, ktorých je na slovensku niekoľko.

Od kríža je pekný výhľad na Považské údolie a samozrejme aj na obec Trenčianska Turná. Samozrejme aj z opačnej strany, t.j. z obce je vidieť tento mohutný kríž, ako sa pýši na lúke nad našou krásnou obcou.

Pred 100 rokmi sa poniže tohto kríža premávali parné lokomotívy. Samozrejme kríž tam v tom čase ešte nestál :)

3x fotografia cyrilometodského dvojkríža nad obcou Trenčianska Turná (JUCE 2015).

Dvojramenný kríž je určite pekné dielo, ktoré si zaslúži pochvalu, pretože spestril naše nažívanie v tejto obci a neustále nám prináša možnosť jeho návštevy, kedy si každý návštevník užíva nádherný výhľad na časť Považskej doliny. Zároveň vzdávam poklonu a chválim ľudí, ktorí sa o tento kríž neustále starajú a upravujú aj jeho okolie. To sa mi potvrdilo aj v tomto roku 2015, kedy sa mi kríž podarilo odfotografovať bez ochrannej ohrady, ktorá bola v tom čase na obnove. Samozrejme aj samotný kríž bol čerstvo nafarbený, čo len vylepšilo jeho šmrncovný výzor :)

Od dvojkríža vedie trasa lúkou popri vyhliadke pod dubom, kde opäť vchádza do lesa.

Nádherný výhľad z vyhliadky pod dubom na Trenčiansku Turnú a Trenčín (autor: R. Opatovský 2015).

Krásnym lesom sa trať dostala až k nádherne zrekonštruovanému mostu, pracovne zvaného Turniansky mládenec, ktorý sa nachádza v oblasti Starých salašov nad Patlíkovou v lesoch Trenč. Turnej. 

Popisky pri niektorých mostoch sú našťastie zachované aj po pár rokoch, t.j. od pochodu priaznivcov a nadšencov tejto úzkorozchodnej železnice v roku 2012.

Most "Turňanský mládenec" značený ako LZ 8 odfotený zo strany od Turnej (JUCE 2015).

Most "Turňanský mládenec" odfotený zo strany od Mníchovej Lehoty (JUCE 2015).

Most "Turňanský mládenec" fotený z roklinky. Z tohto miesta vyzerá byť dosť vysoký :) (JUCE 2015).

Na niektorých miestach trate sú umiestnené aj informačné tabule. Jednou z nich je aj info tabuľa pri tomto moste, v ktorej je uvedených niekoľko informácií z histórie železničky a aj nádherné fotografie, ktoré tu však pravdepodobne nemôžem len tak zverejňovať v plnej kvalite bez súhlasu autorov. Snáď mi teda autori prepáčia tento malý náhľad.

Je to nádherne zrekonštruovaný most, čím vznikla ozaj veľmi pekná trasa od pasienkov na Patlíkovej až po asfaltovú štreku, kde sa nachádza ďalší most, ktorý je však nefunkčný. Nahradila ho totiž asfaltová cesta, ktorá je na niektorých úsekoch nesprávne zvaná štreka, pretože ľudia z okolia nevedomky hádžu túto asfaltovú cestu do jedného vreca spolu so železničkou.

Taktiež značne prírodou pohltený most, ktorý som si dovolil pracovne nazvať most "pri starom salaši" označovaný ako LZ 9 (JUCE 2015).

V tejto časti Starých salašov resp. oblasti lesov zvaných Palová pokračuje trasa lesnej železnice po asfaltovej ceste až k ramenu Rígeľského potoka, kde sú pozostatky ďalšieho z mostov.

Fotografia prírodou pohlteného mosta, ktorý som si dovolil pracovne nazvať "Most pri Rigoli" značený ako LZ 10 (JUCE 2015).

O pár metrov ďalej pri ramene Turnianského potoka sa nachádzajú piliere ďalšieho mosta.

Fotografia mosta, ktorý som si dovolil pracovne nazvať "Most pri Turňanke" značený ako LZ 11 (JUCE 2015).

Tento a aj vyššie uvedený most boli nahradené modernejším násypom, ktorého vodný tunel môžete vidieť na nasledujúcej fotografii.

Fotografia vodného tunela pod násypom terajšej lesnej cesty (JUCE 2015).

Od vyššie uvedených dvoch mostov trasa bývalej železničky pokračuje lesom v oblasti Humienec až ku chatám pri motoreste Radar.

Fotografia telesa bývalej lesnej železnice v chatkovej oblasti pri RADARe smerom na Tr. Turnú (JUCE 2015).

Fotografia telesa bývalej lesnej železnice v chatkovej oblasti pri RADARe v ľavom smere po pôvodnej trase smerom na Mníchovu Lehotu a v pravom smere po lesnej ceste k motorestu RADAR (JUCE 2015).

Trasa sa stáča vľavo a križuje cestu 1. triedy označenú E50/E572, ktorá je medzinárodného významu. V tejto časti sa nenachádza žiaden most, keďže pred 100 rokmi tadiaľto nechodili autá každú sekundu, takže tu pravdepodobne bolo iba malé železničné priecestie.

Fotografia telesa bývalej lesnej železnice v mieste kríženia s cestou 1. triedy E50 pri motoreste RADAR (JUCE 2015).

Fotografia telesa bývalej lesnej železnice v mieste kríženia s cestou 1. triedy E50 pri motoreste RADAR. V ľavo je normálnerozchodná želenica TN <--> Chynorany (JUCE 2015).

Trasa je v tomto mieste značená červenými fáborkami a ceduľkami, ktoré sú umiestnené na dopravnej značke, kedže v tejto oblasti nie sú žiadne vysoké kríky a ani stromy.

Od miesta kríženia sa s cestou 1. triedy trať viedla pravdepodobne v mieste terajšej medzinárodnej cesty E50 súbežne s traťou normálnerozchodnej železnice Trenčín <--> Bánovce n/B. V tejto časti sa pôvodne nachádzalo prekladisko, kde sa prekladalo drevo z úzkorozchodnej železnice na normálnerozchodnú, viď. informácie v kapitole História železničky.

Fotografia pravdepodobného umiestnenia prekladiska t.j. medzi štátnou cestou a normálnerozchodnou železnicou TN <--> Chynorany (JUCE 2015).

Od prekladiska trasa mierne stúpa po lúkach, kde sa nachádza aj pozostatok ďalšieho z mostov. Tento most som si dovolil nazvať "Most na lúkach". Značený je ako LZ 13.

Fotografia pilieru mosta na lúkach, ktorý bol začiatkom leta dokonale zamaskovaný okolitou zeleňou (JUCE 2015).

O niekoľko stoviek metrov ďalej trasa podchádza železničnú trať Trenčín <--> Chynorany zachovaným podjazdom.

Fotografia podjazdu zo strany od cesty E50 (JUCE 2015).

 

Fotografia podjazdu zo strany od Ostrého vrchu (JUCE 2015).

Fotografia podjazdu zo strany od cesty E50, vyfotená z telesa železničky z druhej strany doliny so 6 násobným priblížením (JUCE 2015).

Od podjazdu teleso bývalej trate naberá ráznejšie výšku a niekoľko desiatok metrov vedie súbežne s touto normálnerozchodnou traťou TN - Chynorany.

Ďalej trasa vedie opäť po lúkach až ďalšiemu neprejazdnému mostu, ktorý sa nachádza neďaleko bývalého kravína nad Mníchovou Lehotou, z ktorého zostali už iba základy. Most, ktorý som si dovolil príznačne nazvať "Most pri kravíne" je na jar skrytý v zeleni lesa.

Fotografia mostu pri kravíne nad Mníchovou Lehotou značeného ako LZ 14 (JUCE 2015).

Bývalá železnička, z ktorej je od tohto miesta už asfaltová štreka, viedla po vrstevnici ponad bývalý lom nad družstvom až do ústia "Pekelnej doliny", kde sa však už nenachádza pôvodný most, ale je tam modernejšie preklenutie potoka v podobe násypu s tunelom pre vodu.

2x fotografia moderného preklenutia potôčika vytekajúceho z Pekelnej doliny. Pôvodný most mal značenie LZ 15 (JUCE 2015).

Niekoľko metrov za zákrutou sa trasa bývalej železničky križuje s modrou turistickou značkou, ktorá vedie z obce Soblahov na chatu pod Ostrým vrchom. Zároveň sa poniže tejto bývalej železničnej trate nachádza prameň Soblahovskej kyselky. Postupujúc po vrstevnici sa trasa dostane až k Soblahovskej horárni, v ktorej sa teraz nachádza centrum pre postihnuté deti s názvom Trenčianske autistické centrum PROAUTIS.

Fotografia bývalej horárne Soblahov, kde teraz sídli PROAUTIS (JUCE 2015).

Od horárne Soblahov vedie trasa lesnou cestou a v časti chránenej oblasti Bindárka sa odpája od lesnej cesty a ľavotočivým násypom prechádza cez potok Bindárku, kde sa nachádza "most v Dolinách".

Fotografia užitočnej značky, ktorá smeruje neznalých nadšencov železničky smerom k peknému mostu v Dolinách (JUCE 2015).

Z pôvodných mostov sa zachovali iba 3 funkčné, ale neskôr boli opravené aj ďalšie dva. Druhým z opravených mostov, ktorý má ešte pôvodné nosníky, je spomenutý "most v Dolinách" a nachádza sa nad Soblahovom. Viď. nasledujúce foto.

 

2x fotografia mostu v Dolinách značeného ako LZ 16 (JUCE 2015).

Most mal v roku 1996 vymenenú mostovku vďaka spolupráce obce Soblahov, správy mestských lesov a urbárnikov zo Soblahova, v roku 2013 mal ďalšiu rekonštrukciu vďaka spolupráce obce Soblahov, združeniu obcí Mikroregiónu Inovec, Urbárnikov v Soblahove a miestnych dobrovoľníkov, viď. informačná tabuľa pri moste.

 

Fotografia informačnej tabule pri moste v Dolinách (JUCE 2015).

Od zrekonštruovaného mosta v Dolinách sa popri chránenej oblasti Bindárka dostaneme až na panelovú cestu, ktorá vedie z obce Soblahov. Prečo tu bola táto panelová cesta vybudovaná som zatiaľ podrobnejšie nezisťoval. Pravdepodobne sa malo niečo na jej konci stavať.

Fotografia panelovej cesty nad Soblahovom (JUCE 2015).

Ďalej sa trasa mení z "novej" panelovej cesty takmer na pôvodnú lesnú cestičku, ktorá je omnoho príjemnejšia.

Fotografia lesnej cestičky nad Soblahovom, ktorá je vlastne telesom bývalej lesnej železnice (JUCE 2015).

Lesom cez oblasť zvanú Dúbravky a ponad poľnohospodárske družstvo Soblahov sa dostaneme až na lúku s peknou vyhliadkou, kde je umiestnená ďalšia informačná tabuľa venovaná tejto lesnej železničke. 

Fotografia informačnej tabule nad Soblahovom (JUCE 2015).

Na uvedenej vyhliadke je možné si posedieť na lavičke a pokochať sa pekným výhľadom na obec Soblahov.

Fotografia za vyhliadky nad Soblahovom, kde je vidieť časť obce Soblahov a okolité kopce (JUCE 2015).

Na jeseň roku 2015 bola v blízkosti tejto vyhliadky postavená krásna drevená rozhľadňa.

Z tohto miesta trať pokračovala cez lúky a malé lesíky s kríkmi, avšak v dnešnej dobe je miestami veľmi obtiažne priechodzia, keďže príroda si svoje lesné teritórium neustále zväčšuje. No a žiaľ to vyzerá tak, že sa takmer nikto nestará o spriechodnenie týchto úsekov, čiže hlavne na jar môže byť ťažké týmto úsekom prejsť bez škriabancov. Po ťažkom kríkovom teréne sa trať dostane opäť na lúky, kde už však nie je vidieť jej pôvodné teleso, keďže je veľmi pravdepodobné, že niektoré lúky sa využívajú aj ako polia a predpokladám, že teleso trase bolo v týchto miestach "zaorané".

Fotografia pozostatku z vodnej priepuste na lúkach nad Soblahovom (JUCE 2015).

Fotografia informačného plagátiku, ktorý vďačne poukazuje na pozostatky jednej z vodných priepustí, ktoré boli na trati lesnej železnice vybudované pred 100 rokmi (JUCE 2015).

Fotografia ťažko identifikovateľného telesa lesnej železničky na lúkach nad Soblahovom, na ktorej je vidieť vodnú priepusť a značenie značkou lesnej železničky smerom k Soblahovu (JUCE 2015).

Fotografia lúky nad Soblahovom, na ktorej už vôbec nie je vidieť teleso bývalej lesnej železničky, smerom na vojenský objekt Zábranie (JUCE 2015).

Po prejdení neznámeho úseku na lúkach sa dostaneme k plotu vojenského objektu Zábranie. Trať pôvodne viedla vojenským objektom Zábrania, resp. v tom čase, to ešte zjavne nebol strážený vojenský objekt.  Takže ďalej z vojenského objektu už nemám žiadne informácie, keďže fotenie v tomto priestore je zakázané a mapy, ktoré by znázorňovali vojenské objekty sa len veľmi ťažko hľadajú a hlavne ich nie je možné bez súhlasu OSSR zverejňovať. Niektoré zdroje uvádzajú, že trať bola v týchto miestach prerušená vojakmi pri budovaní vojenských skladov v tejto vojenskej oblasti zvanej Zábranie. Samozrejme je možné prejsť okolo vysokého ostnatého plota a nazrieť poza plot, kde je vidieť nejakú cestičku, ktorá pripomína teleso trate. Jej stúpanie alebo klesanie nie je vôbec strmé, takže táto cestička mohla byť pôvodným telesom železničky. Ďalej trasa prechádzala hlbšie do vojenského areálu, takže tu sa moje pátranie po lesnej železničke končí. Avšak, ak by ste chceli prejsť ďalej popri plote, tak sa dostanete až na križovatku ciest, kde je možné prejsť značenou turistickou trasou až na lesopark Brezina alebo ďalej pokračovať po vojenskej asfaltke až do oblasti Kubrej, kde kedysi stála píla.

 

Využívanie tejto krásnej trasy

Každý, kto sa po telese bývalej železničky prešiel zistil, že stúpanie a klesanie železničky je veľmi mierne, takže táto trasa sa dá využiť na "rodinné" bicyklovanie alebo tomu podobné aktivity. Je to nádherná trasa, ktorá by sa mohla stať aj cyklotrasov, keďže väčšia časť je zjazdná. Avšak tomuto zámeru bráni veľké množstvo skutočností a je zjavne ťažké nájsť niekoho, kto by sa do takejto aktivity vybavovania a naťahovania sa s byrokraciou a s majiteľmi pozemkov pustil. Snáď sa naše samosprávy umúdria a samé pochopia, že takéto využitie telesa lesnej železničky by naše obce mohlo zviditeľniť a prilákať do našich chotárov turistov. Preto som v roku 2014 pripomienkoval územný plán obce v tejto veci. Určite by stálo za zváženie opraviť mosty využitím dobrovoľníkov príp. prostriedkov z Európskej únie. Samozrejme všetko pekné má aj svoje nevýhody, ale prečo nevyužiť niečo, čo už pred mnohými rokmi niekto vybudoval a tým pádom my môžeme využiť dávno vynaloženú ťažkú prácu našich predkov, na športové aktivity a relax. Ale to už odbočujem od tejto témy. Totiž trasa bola vytvorená tak, aby sa museli vynaložiť čím najmenšie prevádzkové náklady na zvážanie dreva, keďže paliva bolo málo a tiež nestálo pár korún. Naši múdri predkovia využili sily prírody a vďaka zemskej príťažlivosti a zotrvačnosti ťažkého vláčiku sa drevo zvážalo skôr samospádom. Tak uvádzajú uvedené zdroje a ja to môžem iba potvrdiť, keďže som si celú trať niekoľkokrát prešiel. Stále si myslím, že je to úplne skvelá trasa pre bicyklovanie alebo podobné aktivity, kde je vhodné veľmi malé stúpanie a klesanie. Proste je to nádherná prechádzka lesom, pasienkami, našou krásnou prírodou.

Stretnutia priateľov lesnej železnice

Dňa 28.10.2012 sa konal pochod lesnou železničkou pri príležitosti 100 výročia tejto lesnej železničky, ktorej trasa je na niektorých miestach označená farebnými (červenými) fáborkami ešte aj dnes (rok 2015). Viacej informácií na stránke vlaky.net.

Dňa 1.6.2013 sa konal druhý pochod touto železničkou, viď. propagácie na tejto stránke.

Dňa 14.6.2014 sa konal tretí pochod priateľov lesnej železnice, viď. propagácie na tejto stránke.

Dňa 24.6.2015 sa konal štvrtý pochod priateľov lesnej železnice s cieľovým stretnutím v Mníchovej Lehote, ktorého som sa už konečne mohol zúčastniť aj ja, čomu som veľmi rád, pretože som tam stretol mnoho zainteresovaných ľudí. Viď. propagácie na tejto stránke.


 

Mapa

Nepodarilo sa mi získať nejakú historickú mapu, kde by bola nakreslená pôvodná trať ÚRŽ, ale dopracoval som sa aspoň k mapkám, ktoré takmer celú trať znázorňujú. 

 

Lesná železnička Trenčín - Selec je zobrazená aj na OpenStreet mapách.

Mapa pre pochod priateľov lesnej železnice z roku 2015:

(klikni na obrázok pre otvorenie detailnej mapy v pdf)

Do druhej časti článku pripravujem aj zobrazenie trasy cez google mapy so zobrazením výškového prierezu trate.

 

Technické informácie

Technické parametre železničky:

  • rozchod koľají hlavnej trate bol 760 mm;
  • rozchod koľají približovacích tratí bol 600 mm;
  • hnacie vozidlá: parné lokomotívy v počte 5 ks
    • z toho 4 kusy od nemeckej spoločnosti Orenstein & Koppel - Arthur Koppel Akt. Ges., Berlin-Drewitz dodané v rokoch 1912 a 1913 s názvami:
      • O&K 5854 ("Selecz"),
      • O&K 5855 ("Herta") značený ako U 45 905:
        • počet náprav: 4,
        • materiál konštrukcie: oceľové plechy a profily,
        • spôsob spájania: nitovanie,
        • typ parného stroja: dvojčitá tendrovka na mokrú paru,
        • usporiadanie náprav: typ D s treťou hnacou,
        • spôsob brzdenia: ručná a parná brzda,
        • výkon: 110 koní,
        • hmotnosť prázdneho rušňa: 16 t,
        • prevádzková hmotnosť: 22 t,
        • dĺžka: 7 000 mm,
        • šírka: 2 200 mm,
        • výška: 3 800 mm,
        • max. rýchlosť: 25 km/h
        • min. polomer oblúka: 40 m, systém Klein-Linder na 1. a 4. náprave pre dosiahnutie malého polomeru,
        • počet žiarníc: 108,
        • výhrevná plocha: 35,4 m2,
        • tlaky pary: 1,4 MPa,
        • priemer valcov: 289 mm,
        • zdvih piesta: 300 mm,
        • v roku 1959 bol vyrobený nový kotol pod v.č. 1711 v železničných dielňach Vrútky,
        • v začiatkoch 70-tych rokov hral vo filme "Vlak do stanice Nebe" v réžii Karla Kaychňu,
        • od roku 1972 je neschpný prevádzky :( a je žiaľ jediným zachovaným rušňom spoločnosti Orestein & Koppel na Slovensku, čo je ozaj veľká škoda :(,
        • technické údaje získané z informačného štítku z uvedenej lokomotívy z múzea Liptovskej dediny; 
      • O&K 6030 ("Nyuszi"):
        • počet náprav: 3,
        • výkon: 50 koní,
        • hmotnosť: 8 ton,
        • prevádzková hmotnosť: 9,8 ton,
        • max. rýchlosť: 14 km/h,
        • dĺžka: 5 700 mm,
        • šírka: 1 750 mm,
        • výška: 2 960 mm,
        • nádrž pre vodu o objeme: 0,8 m³,
        • zásobník pre uhlie o objeme: 0,9 m³.
        • viď. zdroj;
      • O&K 6584 ("Lehota"):
    • a 1 kus z rumunského Aradu s názvom "Oroten";
  • počet mostov: 16;
    • funkčných: 4 ks (k 11.2015);
    • nefunkčných: 12 ks;
  • dĺžka trate: do 40 km.

Technické parametre píly:

  • ročne spracovala 20 000 - 30 000 m3 dreva;
  • denne exportovaných 40 vagónov reziva z trenčianskej železničnej stanice;
  • vyrábala mäkké a tvrdé rezivo všetkého druhu a stavebné drevo;
  • bežne zamestnávala 120 pracovníkov;

Galéria

Odkaz na galériu užívateľa zo stránky hiking.sk: http://hiking.sk/hk/li/sluzby-galeria.html?page=1&autor=1148

Podobné úzkorozchodné železnice

Veľmi pekný článok od autora L. Patera je na stránke vlaky.net. Autorovi sa podarilo zozbierať krásny zoznam všemožných známych a aj menej známych úzkorozchodných železníc v SR.

Ak by ste sa chceli odviesť na úzkorozchodnej železničke, tak odporúčam navštíviť http://kysuckemuzeum.sk/index.php/expozocie-muzea/historicka-lesna-uvraova-eleznica-hluz 

Niekoľko slov na záver

Tento článok som chcel napísať už dávnejšie, pretože som nikde neobjavil väčšie množstvo informácií na jednom mieste, ale žiaľ som nemal zozbierané dostatočné množstvo informácií, takže napísanie tohto článku som už zopár rokov odkladal. Našťastie som sa skontaktoval s fajn ľuďmi, akým je aj pán Gerši, ktorému sa chcem aj touto cestou poďakovať, pretože mi poskytol veľmi užitočné informácie k tejto téme.

Ďalej sa chcem poďakovať ľuďom z klubu Slovenských turistov RR Trenčín, združeniu obcí mikroregiónu Inovec a pánovi I. Salvianymu, ktorí takéto podujatia organizujú, čím vnášajú medzi našich obyvateľov znalosť z histórie a aj zo súčastnosti z nášho krásneho regióna. Samozrejme veľká vďaka aj ostatným, ktorých ešte nepoznám a nespomenul som ich v tomto článku.

Dúfam, že tento článok priblíži historickú situáciu okolo úzkorozchodnej železničky, ktorá sa nachádza v našom chotári a žiaľ mnoho ľudí nemá o nej ani potuchy... Preto budem rád, ak uverejnenými informáciami priblížim históriu a aj terajšiu dobu ďalším ľuďom, aby vedeli na akom mieste žijú a ako tu žili ich predkovia.

Použité zdroje

Informačné tabule obce Trenčianska Turná, Autor textu: M. Hanec, Grafický dizajn: M. Hanec, M. Pavlásek, 2012;

Informačné tabule umiestnené pri lesnej železničke;

Článok od autora R. Ščepka, http://scepko.blog.sme.sk/c/222357/Ako-do-Trencina-priemysel-dostali-Historicke-fotografie.html 2.6.2015;

Článok o obci Soblahov, http://www.vlaky.net/servis/objekt.asp?id=459 20.5.2015;

Článok "100 rokov lesnej železnice Trenčín - Selec", http://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/4690-100-rokov-lesnej-zeleznice-Trencin-Selec/ 4.6.2015

Propozície k turisticko poznávaciemu pochodu železničkou 2012: http://www.vlaky.net/upload/images/reports/004690/LZ100-P-Selec.pdf a http://www.vlaky.net/upload/images/reports/004690/LZ100-P-Trencin.pdf 

Propozície k turisticko poznávaciemu pochodu železničkou 2015: http://www.soblahov.sk/4-pochod-priatelov-lesnej-zeleznice-trencin-selec-21-juna-2015/ 

Články z fóra k-report.net zo sekcie "Úzkorozchodné dráhy":

   1. článok: http://www.k-report.net/diskuse/archiv2010/28/121-archiv-13.html

   2. článok: http://www.k-report.net/diskuse/archiv2010/28/121-archiv-12.html

Stránka venovaná technickým informáciám o železniciach: http://www.pospichal.net/lokstatistik/54888-trencin.htm

Úzkokolejka Najdek - Račín: http://www.vzpominky.net/zeleznice/Najdek-Racin/uvod.html

Železničná trať Turček - Štrich: https://rail.sk/arp/slovakia/history/h466.htm

A ďalšie, ktoré som si žiaľ nestihol poznačiť.

 

Článok napísaný v mesiacoch máj až november 2015. Pripravujem jeho druhé pokračovanie, ktoré bude doplnené o nové skutočnosti.


Reklamný banner

Podporte túto stránku

Kliknutím na tlačidlo "Donate" môžete prispieť na chod tejto stránky a na skvalitnenie jej obsahu.

Kto je on-line

Práve tu je 40 návštevníkov a žiadni členovia on-line

TOPlist

Osobná meteorologická stanica (PWS)

Weather Underground PWS ITRENNRE2