Niekoľko ľudí malo alebo ešte aj má otázku, či ísť ďalej študovať, alebo študovať popri práci, prípadne ísť iba pracovať. V mojom prípade bola táto skúsenosť veľmi komplikovaná a jednotlivé pre a proti vysvetľujem v tomto článku.

Už je to zopár rokov, čo som sa rozhodol pre externé štúdium na vysokej škole. Bolo to v čase, keď som už pracoval v Leteckých opravovniach v Trenčíne ako Elektromechanik na rádio dielni. V tom roku, resp. na prelomoch rokov 2005->2006 ma oslovili moji dvaja známi, ktorí sa rozhodli študovať na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka na fakulte mechatroniky v odbore Manažérstvo kvality produkcie. Ani ma nemuseli moc presviedčať, keďže prijatie na tento odbor bolo bez prijímacích škúšok a ja som chcel vždy študovať na vysokej škole, ale žiaľ moje známky na strednej škole mi moc o možnosti štúdia na VŠ nenasvedčovali. Teda to som si vždy myslel, keď som bol ešte študent ZŠ alebo aj neskôr na SŠ, že ak chcem ísť študovať na VŠ, tak sa musím dobre učiť. Učitelia a aj rodičia mi to vždy vravievali, že iba jednotkári a dvojkári sa ľahko dostanú na VŠ a ľahšie ju zvládnu absolvovať. Trojkári a žiaľ aj štvorkári, akým som bol aj ja na SŠ, mohli ísť ďalej na VŠ, ale mali veľmi malé šance. Tak ja som takúto možnosť vôbec nebral v úvahu a bol som si úplne istý, že štúdium na VŠ nie je vôbec pre mňa, či už preto, že ma škola nebavila a hlavne preto, že som sa neučil až tak dobre, akoby sa očakávalo.

Externé štúdium som začal v školskom roku 2006/2007. V tom čase som sa domnieval, že po 3,5 rokoch bude zo mňa bakalár a potom uvidím, ako to pôjde ďalej, možno po 2 až 2,5 rokoch aj inžinier. Neuvedomoval som si, čo všetko ma ešte čaká. Začiatky boli veľmi ťažké, pretože v ročníku nás bolo veľmi veľa, asi 150 študentov, možno aj viacej, pretože si už presne nespomínam, je to už takmer 10 rokov (teraz je koniec roka 2014). V prvom semestri nás riadne vytriedili, bolo to riadne sito :) Ja som to mal z jedného predmetu veľmi nahnuté, prešiel som ozaj iba o chlp. Bol to predmet "Základy podnikovej ekonomiky". Už nikdy viac nechcem nič takéto absolvovať. Ja som technický typ človeka a toto bolo úplne mimo môj obor :) Nejak som sa teda dostal do druhého ročníka, čo bol pre mňa a mojich spolužiakov veľký úspech. V tom čase nás bolo v ročníku už asi iba 120. Veľa ľudí to vzdalo, nezvládli ten nával seminárnych prác a učenia, ktorý museli zvládať počas zamestnania. Výhodu malí tí, ktorí boli slobodný, nemali rodinu a mohli sa škole venovať naplno. Taký prípad som bol aj ja a tak som ju rok po roku zvládal stále s lepšími a lepšími výsledkami. Nevýhodu mali takí študenti, ktorí mali rodinu alebo takú prácu, ktorá im neumožňovala chodiť do školy na prednášky, cvičenia alebo teda hlavne skúšky, ktoré boli v týždni v pracovných dňoch. Aspoňže tie prednášky a cvičenia boli v sobotu. Takmer každú sobotu som musel byť v škole. Iba niektoré soboty boli vynechané, či už z dôvodu sviatku alebo to nejak nevychádzalo s rozvrhom. Samozrejme aj počas skúškového obdobia sme nič nemali, iba skúšky. Výhodou bolo, že prednášky boli väčšinou v jednu sobotu celý deň z jedného predmetu, takže ak bol náhodou vyučujúci šikovný a prešiel prednášky rýchlejšie ako bolo v pláne, tak sme mohli skončiť aj skôr. Začínali sme už o 7:00 a končiť sme mali asi o 18:00. Našťastie tak dlho sme v škole boli asi iba pár krát. Väčšinou sme končili už okolo 15tej alebo ak sa podarilo tak aj po 12tej. Samozrejme na úkor skoršieho ukončenia sme si toho museli viacej naštudovať doma. Ale komu sa chcelo a kto zvládal sedieť niekoľko hodín v jednej miestnosti s desiatkami ľuďmi a počúvať stále toho istého človeka? Niekedy to boli aj riadni uspávači hadov :) Proste nebolo to ľahké. Asi počas druhého ročníka mi napadlo, žeby som založil nejakú webovú stránku, kde by sme si mohli vymieňať informácie, prednášky, samozrejme hotové seminárne práce :) a tak pod. Vtedy som na mojej stránke www.juce.sk vyvoril sekciu škola, kde mali prístup iba moji spolužiaci a kde si mohli stiahnuť všetko potrebné. Vtedy som bol ja niečo ako hovorca skupiny/nášho odboru/triedy. Ja som sa ním nevymenoval, ale som sa ním proste stal, pretože som sa snažil veci riešiť a podporovať získanie každej možnej vhodnej informácie. Tak som uverejňoval všetko, čo sa nám hodilo a tým som si medzi spolužiakmi získal veľký obdiv. Niekoľko zo spolužiakov mi na konci bakalárskeho štúdia povedalo, že: "JOKO, bez tvojej stránky by sme túto školu nezvládli". Vtedy ma každý poznal ako JOKO :) Tieto slová boli pre mňa veľmi povzbudzujúce a veľmi ma potešilo, že som niekomu tak veľmi pomohol s jeho štúdiom.

Bakalárske štúdium som úspešne ukončil na konci roku 2009, keďže externé štúdium v tom čase trvalo 3,5 roka. Žiaľ situácia na Trenčianskej univerzite bola zlá a prijímanie ďalších študentov na inžinierske štúdium bolo zastavené. V tom čase mala škola problémy s akreditáciu niektorých študijných odborov z rôznych dôvodov, napr. pre náš odbor nemali garanta, keďže jedna osoba mohla byť garantom iba na jednej univerzite. A to naša garantka nespĺňala. Samozrejme dôvodov, prečo bola fakulta mechatroniky neskôr úplne zrušená bolo niekoľko a podľa mojich pozorovaní z procesov, ktoré boli úplne zmrvené vo vedení celej univerzity sa domnievam, že zrušenie FM bolo zámerné a účelné priamo od vedenia univerzity. Ako som sa dočítal na rôznych fórach, tak TnUAD brala študentov dobrým školám ako STU alebo TUKE a tieto školy potrebovali študentov, aby ich študijné odbory prežili. To bol zjavne tlak na zrušenie fakulty mechatroniky. Škoda toho, keďže v dnešnej dobe je mechatronika jedným z nosných pilierov elektronického priemyslu. Nechápem, ako mohol niekto pripustiť zrušenie takej odbornej fakulty. Študenti z odboru mechatroniky boli vzácni a žiadaní. Samozrejme študenti z odboru kvality boli tiež a stále sú žiadaní, ale nie sú až tak odborne kvalifikovaný ako študenti mechatroniky, ktorej štúdium bolo ozaj obtiažne. Ja by som ho určite nezvládol. Aj z toho dôvodu, som si zvolil ľahší odbor, čiže kvalitu. Je to stále technický odbor, ale nejde tak do hĺbky elektroniky, mechaniky, matematiky a podobných záležitostí súvisiace s mechatronikou.

Takže ďalej som mohol ísť študovať, len na nejakú inú školu. Najskôr sme sa aj so spolužiakom pokúšali prihlásiť na STU do Trnavy na MTF. Avšak tam sme žiaľ nestihli doručiť papierové dokumenty na čas, keďže sme si nevšimli malé písmenká na spodnej strane stránky, kde sme vypĺňali elektronickú žiadosť o prijatie. To sú tie malé písmenká... Takže jeden rok sme prepásli a až v nasledujúcom roku, bol to školský rok 2011/2012, sa nám podarilo úspešne zložiť skúšky na Poľnohospodárskej univerzite v Nitre, kde bol podobný odbor ako sme študovali v Trenčíne. Štúdium v Nitre bolo rozdielne a ťažšie v tom ohľade, že:
- museli sme 1 až 1,5 hodiny dochádzať (našťastie sme mali obaja auto);
- prednášky a cvičenia prebiehali v piatok od 13:00 až do večera a hneď v sobotu od 7:00 do neskorých poobedných hodín každý druhý týždeň;
- prednášky a cvičenia sme mali akoby sme boli denní študenti, čiže napr. 2 vyučovacie hodiny bol jeden predmet, ďalšiu vyučovaciu hodinu bol druhý predmet a ďalšiu vyučovaciu hodinu bol iný predmet, atď., čiže normálny rozvrh;
- prišli sme do novej skupiny ľudí, z ktorých sa väčšina dovtedy už tri roky poznala a mi sme boli noví, nezvaní cudzinci. Aj tak sme sa cítili prvé dni, čo nebolo ozaj nič moc. Našťastie sme do partie zapadli vcelku rýchlo a ďalej to už bolo po stránke kolektívu dobré. Na technickej fakulte SPU som už sekciu školy na mojej stránku nevyužíval, pretože študenti z bakalárskeho štúdia mali vytvorené spoločné konto na gmaile, kde si posielali všetky potrebné informácie. To bola pre mňa malá úľava, pretože starať sa o stránku mi v čase bakalárksheo štúdia na TnUAD zaberalo dosť času, ktorý som už aj ak nemal. 

Inžinierske štúdium som úspešne ukončil v roku 2013, taktiež slávnostným odovzdaním diplomu na promóciách v aule SPU v Nitre. Bola to ozaj pekná slávnosť. Pre mňa to znamenalo veľa, ale už to bola iba taká čerešnička na torte. Tá najdôležitejšia chvíľa, na ktorú som čakal asi 7 rokov, bola posledná škúška. Tá ma delila od veľmi veľkého nedostatku času, počas ktorého som poznal iba prácu a školu. Nepoznal som takmer žiadny voľný čas, kedže som neustále musel robiť nejaké seminárne práce, učiť sa na skúšky, čo mi dávalo zabrať, tvoriť bakalársku prácu alebo neskôr aj diplomovú prácu. Všetko zaberalo tak veľa času, že moje koníčky a záľuby boli potlačované, čo som znášal veľmi ťažko a hrozne hrozne moc som sa tešil na deň, keď zložím poslednú škúšku. Ten deň bol pre mňa deň, kedy som sa druhý krát narodil. Nie žeby som prežil len tak tak, ale preto, že som opäť mohol začať žiť, mohol som sa zažať venovať svojím koníčkom a záľubám a tomu, čo ma ozaj baví. Bol to neuveriteľne skvelý pocit, že mám tu poondienu školu konečne za sebou. Hrozne moc som sa tomu tešil.

Teraz s odstupom času (po 1,5 roku od ukončenia Ing. štúdia) môžem povedať, že škola mi síce zatiaľ nepriniesla žiadne finančné prínosy v práci, keďže firma, v ktorej teraz pracujem vôbec neberie do úvahy moje nadobudnuté vzdelanie a tak by som mohol konštatovať, že som sa zbytočne spolu 5,5 roka (7 rokov na celé roky) trápil a nič mi to neprinieslo. Avšak nie je to až také zlé. V škole som sa naučil mnoho vecí, ktoré mi pomohli v práci zlepšovať moju efektivitu a taktiež mi škola pomohla pochopiť, ako niektoré veci fungujú, akoby mali fungovať a čo preto robiť, aby fungovali tak ako by sme chceli aby fungovali. Všetko je to začarovaný kruh, ktorý súvisí s kvalitou našej práce a činností, ktoré vykonávame, či už v pracovnom alebo súkromnom živote. Proste ako vždy je to o ľuďoch a samozrejme aj o peniazoch, o tie ide žiaľ všade :) Určite teda budem tvrdiť každému, že takáto škola, akú som absolvoval ja môže byť prínosná. Napríklad viacerí moji spolužiaci potrebovali pre ich kariérny postup nadobudnúť nejaký vysokoškolský titul. A okrem titulu sa možno aj niečo pre zlepšenie svojej práce v škole naučili :)

Ako také doplňujúce zaujímavosti by som mohol povedať, že VŠ ma vlastne naučila ako čo najlepšie porušovať autorské práva. Pýtaš sa prečo? No pretože počas celého štúdia na vysokej škole, či už v Trenčíne na TnUAD alebo v Nitre na SPU som sa na väčšine predmetov nemohol legálnou cestou dostať k určitým skriptám alebo ku knihám. V TN na TnUAD to bolo horšie, pretože tam som skriptá počas tých 3.5 roka asi ani nevidel. Nemyslím tým skriptá len v papierovej forme, ale ani v elektronickej. Jediný zdroj informácií, z ktorého som sa učil, boli prezentácie, ktoré nám poskytovali vyučujúci alebo moje poznámky, príp. občas niekto zo spolužiakov poslal vypracované otázky na skúšky z jeho vlastných poznámok alebo od nejakých jeho spolužiakov (denných alebo z predošlých ročníkov). Čo je najhoršie, tak niektorí vyučujúci nám dokonca nechceli dať nič, čiže ani tie ich prezentácie, ktoré nám prednášali. A čo bolo horšie, tak sme si ich prednášky nemohli ani fotiť. Fotenie práve prezentovaných "slajdov" bola asi najčastejšia činnosť počas prednášok, pretože písanie všetkého, čo nám bolo práve prednášané alebo povedané, čiže písanie všetkých poznámok, bolo v takom zrýchlenom tempe (v porovnaní s denným formom štúdia) ozaj nemožné. Proste sme si niekedy museli zaobstarať informácie pre učenie sa, aj nie úplne korektným spôsobom. Žiaľ taká bola realita a museli sme robiť všetko preto, aby sme sa mohli na skúšky dostatočne pripraviť. Takto nás vysoká škola vychovávala, kedže nám nedala možnosť dopracovať sa k riadnym a aktuálnym skriptám (ktoré vôbec neexistovali), aby sme sa z nich mohli riadne pripravovať na skúšky.

Čo sa týka štúdia na SPU v rokoch 2011 až 2013, tak tam bola situácia už lepšia. Na niekoľko predmetov existovali aj skriptá, ktoré sa dali aj zakúpiť v predajni skrípt (čo bolo pre nás študentov z TnUAD úplne nepredstaviteľné a samozrejme potešujúce). Síce neexistovali skriptá v elektronickej podobe (ako to vraj funguje napr. na STU v Bratislave/Trnave), ale aspoň boli tie papierové - stále lepšie ako nič :) Samozrejme nás vyučujúci, tak isto ako aj na TnUAD, tak aj na SPU, odkazovali aj na knihy, ktoré sa už žiaľ kúpiť nedali. Samozrejme v univerzitnej knižnici bol jeden-dva kusy pre študentov, ktoré boli však neustále požičané. Tu je opäť na mieste otázka: ako sa môže 60 študentov dostať legálnym spôsobom k takejto knihe? Najlepšie je, že ani jedného z vyučujúcich takáto otázka nezaujímala a pritom (aspoň podľa môjho názoru) by ich to malo zaujímať, keďže oni učia ten daný predmet a mali by vedieť a poznať spôsoby, ako sa môžu študenti (samozrejme mám na mysli takých študentov, ktorí chcú a majú záujem) dopracovať k požadovanej literatúre. Celé je to smiešne.... Je to začarovaný kruh, v ktorom žijú študenti, ktorí neustále kopírujú skriptá a knihy a zároveň sú v tomto kruhu aj vyučujúci týchto predmetov, ktorých vôbec naše problémy nezaujímajú. Oni chcú len to, aby sme vedeli to, čo od nás požadujú. Opäť je tu otázka: vážení páni inžinieri, docenti a profesori, odkiaľ sa to máme naučiť, keď máme nedostatok študijného materiálu?

Tak opäť pokladám otázku: Ísť alebo neísť študovať externe popri práci? Moja odpoveď je asi takáto: Ak máte prácu, v ktorej máte voľný čas pre svoje osobné potreby, tak kľudne choďte študovať aj na dve alebo tri vysoké školy naraz. Avšak ak máš prácu, v ktorej si nestíhaš prečítať ani všetky pracovné emaily, nieto ešte svoje súkromné, tak určite študovať choď len s tým vedomím, že si zničíš zdravie, že ťa určite taký stres a zhon poznačí na celý zbytok života.
Celkovo som bol zo štúdia na SPU znechutený. Hlavne, čo sa týka prístupu niektorých vyučujúcich. Je samozrejme pravda, že tam boli aj vyučujúci, ktorí mali ozaj dobrý a seriózny prístup, ale takých bolo málo. A najviac ma vytáčalo, keď nám študentom z odboru kvality dali predmety, ktoré boli úplne mimo naše zameranie. Jedným z takých predmetov bola aj predmet s názvom "Konštrukcia a riadenie vozidiel". Ono by mi taký predmet ani nejak nevadil, kebyže ho takým istým spôsobom akým sme ho brali mi kvalitári, berie aj vyučujúci tohto predmetu. Lenže, to by sme asi chceli moc od neho. Totiž z tohto predmetu sme museli pre získanie zápočtu absolvovať kondičné jazdy alebo seminárnu prácu na 30 strán. Samozrejme kondičné jazdy neboli zadarmo, takže som si zaplatil 22€ a odjazdil som si v aute univerzitnej autoškoly 1,5 hodiny po Nitre. Na jednej strane to bola samozrejme pre mňa Trenčana užitočná prehliadka mesta a zároveň som sa trochu oboznámil s novými predpismi cestnej premávky. Avšak na druhej strane to bola zbytočná strata času, pretože autom jazdím každý deň, či už v zamestnaní alebo z práce a do práce. Čo sa však čudovať, veď vysoká škola resp. autoškola potrebovali vykazovať činnosť a tak si museli nejakú činnosť vymyslieť... 

Ešte pridávam trochu podrobnejšie informácie z mojich osobných poznámok: Je sobota 4.5.2013, opäť sa musím učiť. Doteraz som mal voľné iba dve nedele, inak som sa buď učil, písal seminárne práce alebo diplomovú prácu (DP). Našťastie DP mám už konečne odovzdanú, takže dnes sa učím na poslednú skúšku z predmetu "Bezpečnosť technických systémov" (BTS). Je ťažké vydržať to, už mi je z toho chvíľkami veľmi nepríjemne, nervozita, strach, odpor k učeniu a k celej škole. Hlavne kvôli tomu spôsobu učenia, resp. skúšania, že sa niečo "nabiflím", na skúške to napíšem alebo poviem, vyučujúci je spokojný, ale celkovo mi to nič nedalo, je mi to na nič, pretože už o pár dní to zabudnem. Načo mi to je dobré? Veď väčšinu vecí si dokážem nájsť na internete alebo v knihách, odborných článkoch alebo časopisoch. Prečo sa neučíme len akýsi prehľad, bez nutnosti sa učenia presných pojmov a definícií, ktoré musíme vedieť občas presne od slova do slova? Takýto systém skúšania je úplne nevhodný a k ničomu rozumnému nás nevedie. Takmer každý študent sa takýto systém snaží obísť, nejak oklamať alebo podvádzať pri skúškach. Pýtam sa, načo je to dobre?... Ale späť k učeniu sa. Premáham sa hrozne moc, nechce sa mi, som unavený. Tak hrozne moc by som chcel robiť činnosti, ktoré ma bavia. Sú to moje záľuby a koníčky, v ktorých by som sa naučil mnohonásobne viacej, pretože ma to baví a chcem byť v tom lepší, ale žiaľ stále sa im venovať nemôžem kvôli hlúpej škole. Tak moc chcem, aby to bolo už za mnou.

Avšak aj napriek poslednému, skôr odpudivému odstavcu, nemôžem povedať, žeby externé štúdium nebolo pre niekoho vhodné. Určite sa nájde veľké množstvo ľudí, ktorí zvládnu štúdium na VŠ aj popri práci. Avšak v mojom prípade môžem povedať už iba jediné: "Už nikdy viac!" :)

Reklamný banner

Podporte túto stránku

Kliknutím na tlačidlo "Donate" môžete prispieť na chod tejto stránky a na skvalitnenie jej obsahu.

Kto je on-line

Práve tu je 63 návštevníkov a žiadni členovia on-line

TOPlist

Osobná meteorologická stanica (PWS)

Weather Underground PWS ITRENNRE2